dobré -rého s. ▶ to, čo je prospešné, osožné ľuďom; čo je v súlade s ľudskosťou, s mravnými hodnotami; syn. blaho, dobro, dobrodenie; op. zlé: poznať dobré aj zlé; odlíšiť dobré od zlého □ všetko dobré želanie; po dobrom s porozumením, ohľaduplne: s ním treba po dobrom; po dobrom u nich nič nedosiahneš; s dobrým v dobrej vôli, s úprimným úmyslom: chodiť, prichádzať s dobrým; v dobrom pekne, ohľaduplne: spomínal ťa len v dobrom; rozišli sa v dobrom ◘ fraz. byť spolu v dobrom i v zlom za každých okolností; do tretice všetko dobré na tretí pokus sa to podarí; keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom; neveštiť nič dobré/dobrého okolnosti nenaznačujú priaznivý vývoj; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nemá dobré úmysly; všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne ◘ parem. dobrého veľa nebýva; dobré sa chváli samo; kto s dobrým chodí, miesto pri stole mu patrí; neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým; za dobré nečakaj dobré