dobré lepšie s.
1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé; všetko d., všetko najlepšie! želania
2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om; spomínať v d-om
● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý; keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky; d. sa samo chváli
dobré -rého s.
dobré -rého s. ▶ to, čo je prospešné, osožné ľuďom; čo je v súlade s ľudskosťou, s mravnými hodnotami; syn. blaho, dobro, dobrodenie; op. zlé: poznať dobré aj zlé; odlíšiť dobré od zlého □ všetko dobré želanie; po dobrom s porozumením, ohľaduplne: s ním treba po dobrom; po dobrom u nich nič nedosiahneš; s dobrým v dobrej vôli, s úprimným úmyslom: chodiť, prichádzať s dobrým; v dobrom pekne, ohľaduplne: spomínal ťa len v dobrom; rozišli sa v dobrom ◘ fraz. byť spolu v dobrom i v zlom za každých okolností; do tretice všetko dobré na tretí pokus sa to podarí; keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom; neveštiť nič dobré/dobrého okolnosti nenaznačujú priaznivý vývoj; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nemá dobré úmysly; všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne ◘ parem. dobrého veľa nebýva; dobré sa chváli samo; kto s dobrým chodí, miesto pri stole mu patrí; neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým; za dobré nečakaj dobré
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dobré p. dobro
dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
dobré, -ého str.
1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;
2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť; čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)
● to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebe — možno porobenina; s dobrým to nebude. (Kuk.)
dobré s. spodst. csl dobrá vec: Maď jej tam nakládla mesto slaňini doske a čo takuo, ľenže už dobriho ňišt (Devičie KRU); Čiľaj sa ti kozi pasú už ľen po dobrém (Podmanín PB); Praj to je za moje dobré - ale ani já som vám nebóv na škodu, hovorím (Brestovany TRN) F. za dobre ňihdaj dobre ňečekaj! (Markušovce SNV) - ľudia sú nevďační; dobrého modz ňetrvá, ale zlého modz ňetreba (Svätoplukovo NIT) - dobrého aj málo si treba vážiť
dobré [-é, -ô] s 1. dobro, osoh, prospech: wsseho dobreho bych wam przal (STREČNO 1548); hognost wsseho dobreho wynssowaty neprestawam (M. JÁN 1608); ani časte ušy zneny dobre neznamena (KoA 17. st) L. krajinské, mestské, obecné, spoločné d. všeobecné blaho: gestli toho vmisl wass tak vcziniti pro obeczny dobre (ŠARIŠ 1455); bylo mesto spolu zebrane o meske dobrze (P. ĽUPČA 1569); takowe drewo na spoločné dobruo obratit (LIPTOV 1716); to všetko sme pre krajinské dobre zanechali (HRANOVNICA 1776 LP) 2. dobré skutky, dobrota: skoro mne za moge dobruo nabila (S. ĽUPČA 1689); Duch sw. dobre nasse a zle spočtuge (PP 1734) 3. práv (hnuteľný) majetok: issel Abrahám ze wsseckim swym dobrim a statkom do krajiny Chanáan (PrW 1780)
dobrô p. dobré