dobrák, -a, mn. č. -ci m. človek dobromyseľnej, dobrosrdečnej povahy, veľmi dobrosrdečný človek, žičlivý človek: veľký d.; Boli medzi nimi dobráci, ktorí sa so všetkým rozdelili. (Gráf);
dobráčka, -y, -čok ž.;
dobrácky príd. i prísl.: d. človek, d. pohľad, d. hlas, d-a tvár, d-a duša, d-e slovo, d-e oči; d. sa usmievať, d. pozerať;
dobráckosť, -ti ž.;
dobráctvo, -a str. dobromyseľnosť, dobrosrdečnosť, žičlivosť;
dobráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
dobráčisko, -a str. i m. zvel. expr. veľký dobrák