dobrák -a mn. -ci m. dobrosrdečný, dobrý človek: jej muž je d.
● d. od kosti veľký dobrák;
dobráčka -y -čok ž.;
dobrácky príd. i prísl.: d-a tvár; d. pozerať;
dobráckosť -i ž.;
dobráctvo -a s.;
dobráčisko -a s. i m. zvel.
dobrák, -a, mn. č. -ci m. človek dobromyseľnej, dobrosrdečnej povahy, veľmi dobrosrdečný človek, žičlivý človek: veľký d.; Boli medzi nimi dobráci, ktorí sa so všetkým rozdelili. (Gráf);
dobráčka, -y, -čok ž.;
dobrácky príd. i prísl.: d. človek, d. pohľad, d. hlas, d-a tvár, d-a duša, d-e slovo, d-e oči; d. sa usmievať, d. pozerať;
dobráckosť, -ti ž.;
dobráctvo, -a str. dobromyseľnosť, dobrosrdečnosť, žičlivosť;
dobráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
dobráčisko, -a str. i m. zvel. expr. veľký dobrák
(jeden) dobrák; (bez) dobráka; (k) dobrákovi; (vidím) dobráka; (ó) dobrák!; (o) dobrákovi; (s) dobrákom;
(dvaja) dobráci; (bez) dobrákov; (k) dobrákom; (vidím) dobrákov; (ó) dobráci!; (o) dobrákoch; (s) dobrákmi;