Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

doberať2, doberať si nedok. dobiedzať, podpichovať, naťahovať, uťahovať si: chlapci d-li dievčence; d-aj si niekoho iného! kamaráti sa d-jú


dobrať -berie -berú dok. prestať brať: d. liek;

nedok. doberať1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doberať ‑á ‑ajú nedok.; doberať si

doberať sa1 -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.navzájom si zo seba robiť žarty, dobiedzať jeden do druhého uštipačnými, vtipnými poznámkami; syn. prekárať sa, podpichovať sa: chlapci sa doberali; Sedíme spolu a zhovárame sa, niekedy sa navzájom doberáme, aby nám bolo veselšie. [V. Šikula]; Boli k sebe mimoriadne milí, a keď sa aj miestami navzájom doberali, bolo to len láskavé, prekáravé šparchanie. [M. Bútora]


doberať sa2 -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. zried. (čoho; kam) ▶ úsilím, námahou niečo dosahovať, dopracúvať sa k niečomu: túžba d. sa vyšších a vyšších perspektív [A. Matuška]; Srnka skočí do húštiny, doberajúc sa k pramenistej vode. [LT 1991]dok.dobrať sa


doberať1 -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.dokončovať branie ▷ dok.dobrať


doberať2, doberať si -rá (si) -rajú (si) -raj (si)! -ral (si) -rajúc (si) -rajúci (si) -ranie (si) nedok. (koho (čím)) ▶ obyč. priateľsky si z niekoho robiť žarty, dobiedzať do niekoho uštipačnými, prekáravými poznámkami; syn. uťahovať si z niekoho, prekárať, podpichovať niekoho: veselo si d. novú spolužiačku; d. svokru nepríhodným žartom; d. si starého mládenca; uštipačné, dobrácke, šibalské doberanie; A koňak vám neponúkol ten váš zubár? - doberal si ju Stanček. [R. Fabry]; Z pohostinstva vyleteli traja výrastkovia a začali si prišelkyne nepodareným spôsobom doberať. [P. Kováčik]


dobrať -berie -berú dober! -bral -berúc -braný dok.dokončiť branie: d. antibiotikánedok.doberať1


dobrať sa -berie sa -berú sa -ber sa! -bral sa -berúc sa dok. zried. (čoho) ▶ úsilím, s námahou niečo zistiť; dopracovať sa k niečomu: d. sa pravdy; rozumom sa čohosi d.; Pre toho, kto sa u nás chce dobrať nejakých hodnôt, musí platiť jedno kritérium. [A. Matuška]; Iba stará kľučiarka sa dobrala príčiny Milkinej choroby. [M. Ferko]nedok.doberať sa2

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doberať p. dobrať


doberať (si), -á, -ajú nedok. (koho) dráždiť, podpichovať, žartovať s niekým, dobiedzať do niekoho: Často doberali Ondreja, že bude mať panskú ženu. Ondr. Pošiel medzi starých kamarátov, ktorí si ho doberali. (Taj.)

|| doberať sa (navzájom)


dobrať, -berie, -berú dok.

1. (čo) vziať, vybrať, prebrať všetko až do konca: Sumu môže podžupan dobrať i exekúciou. (Ráz.) Bartuš dobral medicínu (Jes.) vypil poslednú dávku.

2. kraj. opiť sa: Ty si zas dobral, že ani nevieš, čí si. (Kuk.);

nedok. k 1 doberať, -á, -ajú

|| dobrať sa kniž. (čoho, k čomu) preniknúť, dostať sa, dospieť k niečomu: Lúštil akési písmo a nevedel sa dobrať obsahu. (Jil.); niečo krásneho, čo by sa dobralo až k samému srdcu (Jil.)

Morfologický analyzátor

doberať nedokonavé sloveso
(ja) doberám VKesa+; (ty) doberáš VKesb+; (on, ona, ono) doberá VKesc+; (my) doberáme VKepa+; (vy) doberáte VKepb+; (oni, ony) doberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) doberal VLesam+; (ona) doberala VLesaf+; (ono) doberalo VLesan+; (oni, ony) doberali VLepah+;
(ty) doberaj! VMesb+; (my) doberajme! VMepa+; (vy) doberajte! VMepb+;
(nejako) doberajúc VHe+;
doberať doberať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor