doberať2, doberať si nedok. dobiedzať, podpichovať, naťahovať, uťahovať si: chlapci d-li dievčence; d-aj si niekoho iného! kamaráti sa d-jú
dobrať -berie -berú dok. prestať brať: d. liek;
nedok. doberať1
doberať sa1 -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. ▶ navzájom si zo seba robiť žarty, dobiedzať jeden do druhého uštipačnými, vtipnými poznámkami; syn. prekárať sa, podpichovať sa: chlapci sa doberali; Sedíme spolu a zhovárame sa, niekedy sa navzájom doberáme, aby nám bolo veselšie. [V. Šikula]; Boli k sebe mimoriadne milí, a keď sa aj miestami navzájom doberali, bolo to len láskavé, prekáravé šparchanie. [M. Bútora]
doberať sa2 -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. zried. (čoho; kam) ▶ úsilím, námahou niečo dosahovať, dopracúvať sa k niečomu: túžba d. sa vyšších a vyšších perspektív [A. Matuška]; Srnka skočí do húštiny, doberajúc sa k pramenistej vode. [LT 1991] ▷ dok. ↗ dobrať sa
doberať1 -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. ▶ dokončovať branie ▷ dok. ↗ dobrať
doberať2, doberať si -rá (si) -rajú (si) -raj (si)! -ral (si) -rajúc (si) -rajúci (si) -ranie (si) nedok. (koho (čím)) ▶ obyč. priateľsky si z niekoho robiť žarty, dobiedzať do niekoho uštipačnými, prekáravými poznámkami; syn. uťahovať si z niekoho, prekárať, podpichovať niekoho: veselo si d. novú spolužiačku; d. svokru nepríhodným žartom; d. si starého mládenca; uštipačné, dobrácke, šibalské doberanie; A koňak vám neponúkol ten váš zubár? - doberal si ju Stanček. [R. Fabry]; Z pohostinstva vyleteli traja výrastkovia a začali si prišelkyne nepodareným spôsobom doberať. [P. Kováčik]
dobrať -berie -berú dober! -bral -berúc -braný dok. ▶ dokončiť branie: d. antibiotiká ▷ nedok. ↗ doberať1
dobrať sa -berie sa -berú sa -ber sa! -bral sa -berúc sa dok. zried. (čoho) ▶ úsilím, s námahou niečo zistiť; dopracovať sa k niečomu: d. sa pravdy; rozumom sa čohosi d.; Pre toho, kto sa u nás chce dobrať nejakých hodnôt, musí platiť jedno kritérium. [A. Matuška]; Iba stará kľučiarka sa dobrala príčiny Milkinej choroby. [M. Ferko] ▷ nedok. ↗ doberať sa2
doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj! • prekárať • podpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovali • naberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosť • hovor. uťahovať si • expr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosť • expr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkali • nár. fačkovať • subšt.: štengrovať • hecovať
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)
doberať p. dobrať
doberať (si), -á, -ajú nedok. (koho) dráždiť, podpichovať, žartovať s niekým, dobiedzať do niekoho: Často doberali Ondreja, že bude mať panskú ženu. Ondr. Pošiel medzi starých kamarátov, ktorí si ho doberali. (Taj.)
|| doberať sa (navzájom)
dobrať, -berie, -berú dok.
1. (čo) vziať, vybrať, prebrať všetko až do konca: Sumu môže podžupan dobrať i exekúciou. (Ráz.) Bartuš dobral medicínu (Jes.) vypil poslednú dávku.
2. kraj. opiť sa: Ty si zas dobral, že ani nevieš, čí si. (Kuk.);
nedok. k 1 doberať, -á, -ajú
|| dobrať sa kniž. (čoho, k čomu) preniknúť, dostať sa, dospieť k niečomu: Lúštil akési písmo a nevedel sa dobrať obsahu. (Jil.); niečo krásneho, čo by sa dobralo až k samému srdcu (Jil.)