dobyť -je -jú -by! dok.
1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)
2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;
nedok. dobýjať, dobývať2 -a
// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;
nedok. dobýjať sa, dobývať sa2
dobývať1 -a nedok.
1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie
2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť; d. srdce ženy
// dobývať sa1 kniž. dobýjať sa: d. sa do domu; svetlo sa d-a do izby
dobývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
dobývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
dobyť -byje -byjú -by! -byl -byjúc -bytý -bytie dok. 1. (čo) ▶ získať, zabrať niečo násilím, zmocniť sa niečoho vojensky, bojom: d. obec, hrad; d. loď s pokladom; dobyté mesto; Už to bolo dvesto rokov, čo parížsky ľud dobyl väznicu Bastilu, symbol despotizmu francúzskeho feudalizmu. [NP 1989] 2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosiahnuť, objaviť; niekoho, niečo získať: d. víťazstvo, politickú moc, úspech, slávu; d. európske striebro; dobytá trofej; Nechápal svojich priateľov materialistov, ktorí chodili s dievčaťom len dotiaľ, kým ho nedobyli. [Ľ. Zúbek] ▷ nedok. ↗ dobýjať, dobývať
dobyť sa -byje sa -byjú sa -by sa! -byl sa -byjúc sa -bytie sa dok. (kam; ø) ▶ s násilím vniknúť, dostať sa obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa dverami aj oknami; V najhoršom zamkne v kúpeľni obidvoje dverí, a kým sa ta dobyjú, pokúsi sa vyskočiť oknom do záhrady. [P. Hajdúk] ▷ nedok. ↗ dobýjať sa, dobývať sa
dobývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. kniž. (kam) ▶ dostávať sa niekam násilím, vynucovať si prístup niekam, dobýjať sa: d. sa do domu, do hradu ▷ dok. ↗ dobyť sa
dobývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ ťažiť, dolovať nejaký nerast: d. soľ, diamanty, uhlie, rudu; d. zbíjacími kladivami 2. kniž. (čo) ▶ zmocňovať sa niečoho bojom; získavať niečo násilím: d. veľké mestá; d. cudzie kraje 3. kniž. (čo) ▶ s veľkým úsilím, s veľkou námahou niečo dosahovať, objavovať, získavať niekoho, niečo: d. vesmír; d. pri každom predstavení hľadisko; d. ženy; d. svojou krásou srdcia mužov; d. stratené pozície ▷ dok. k 2, 3 ↗ dobyť
dobývať získavať ťažbou • ťažiť • dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie • exploatovať: exploatovať lesy • kopať: kopať rudu • vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy • ban. rúbať: rúbať uhlie
obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu
ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerasty • dolovať • rúbať: baníci dolujú, rúbu uhlie • bagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinu • exploatovať: exploatovanie surovín
2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia iných • mať prospech • mať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podnikne • kniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodníci • pejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich
vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu • produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäso • robiť • zhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielce • fabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuv • dobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhlie • pestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia
2. prácou al. nejakou inou činnosťou získavať peniaze • zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb
dobývať, -a, -ajú nedok. (čo)
1. zmocňovať sa niečoho vojensky, bojom, mocou zaberať niečo: d. hrad, mesto; d. cudzie krajiny;
2. nadobúdať, dosahovať niečo s veľkým úsilím, získavať namáhavou prácou, bojom al. násilím: d. víťazstvo, slobodu, d. svet, d. chlieb;
3. ťažiť, dolovať: d. uhlie, soľ; dobývanie železnej rudy, nafty, vzácnych kovov
|| dobývať sa (kam, do čoho) vymáhať si prístup, pokúšať sa nasilu vniknúť niekam: d. sa do domu, do bytu; v noci sa Julo dobýval domov (Gráf)
dobývať sa nedok. záh vymáhať si vstup niekam, dobýjať sa: Dosi sa dobívá, dzi otevrít! (Brodské SKA); Dzi sa tam podzívat, do sa to k nám dobívá (Stráže n. Myj. SEN)
dobyť dk 1. dobyť (si) koho, čoho nadobudnúť, získať, dosiahnuť: take su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); czozkoli dobude, mnoho nebo malo (BRATISLAVA 1515 SČL); dobil sobe meskeho prawa (KREMNICA 1697) stal sa mešťanom; Kristus sluge otcem, ze nas sebe dobil (SS 18. st) 2. čo zmocniť sa niečoho bojom, vojensky obsadiť, zaujať: ktoz geden druhemv zamek dobude bez prawa (ŽK 1473); tridceti tisíc velmi tuze hnali, by Sigoť dobyli (HP 1566); v krátkem času jsou Gýmeš dobyli (ASL 1678/ 1756); zaugati mesto, dobiti (KS 1763); dobýjať, dobývať ndk 1. k 1: swewolnye na panu neprziezny dobywati chczete (PLAVEČ 1453); rukáma swýma telesne žiwnosti mohli sobe dobjwati (SC 17. st); čehož my, kdy potreby bilo, dobiwaly ruce tito (Le 1730); x. pren sami sobě zatracenij dobýwagij (BK 1581) dostávajú sa doň 2. k 2: Zandr tahel z panem Zelenu Horu obehnat a dobywat (ŽK 1453); kurucom, ktery pryssly Krupynu dobywat (KRUPINA 1706); Tokaj oblehli, tak ho mocne dobýjali (ASL 18. st) 3. na koho i bezpredm. útočiť, napádať: Turci k ňemu šturmovali, na Škodného dobývali (HP 1596); Turek podliahel k Nowim Zamkom a dobjwa sylne (ORLOVÉ 1633) 4. čo vymáhať: tobie dawam rolu swu, kterzuz Stanislaw drzi moczu, zeby gy dobywal (ŽK 1454); swe wecy prostredkem prawa dobiwaty nemusel (PUKANEC 1767) 5. koho čím získavať niekoho morálnym pôsobením: dábel zlým pokussenjm dobywal ho (WP 1768); Pane, dobywag tych, ktery bogugu naproty mňe (BlR 18. st) 6. na koho naliehať, doliehať: Žide chteli Pawla slysseti, by mu obstat učinili a težssy na neho dobialj (SP 1696) 7. ťažiť, dolovať; vyťahovať: rudu dobiwaty (BOCA 1600); bohaté doly anebo baně, z nichžto se kowy dobýwagj a wykopáwagj (LZ 1775); x. pren eviscero: dobýwám strew, wytahugi strewa (WU 1750); s posswy wytahugem, dobýwám meč; z hrdla dobjwám (KS 1763) vyberám von; dobývať sa, dobýjať sa ndk 1. kam vynucovať si prístup niekam, vnikať niekam násilím: ssly mymo mne dwa lyde a rozprawely sy takto: Ale iako se ony dobygegy na nass chotar (RAKOĽUBY 1577); tlukl a dobiwal se na ty dwerze (SKALICA 1675) 2. práv na čo, do čoho uplatňovať nárok na niečo, nárokovať si: ani pritel a niktery strany ma se na ni (lúku) dobywatt (RUŽOMBEROK 1567); na kterichžto mystech sem ga dobitky pasawala a žadny my neprekažal, any se Opatowanie na to nedobigaly (P. LEHOTA 1641); na winohrad se dobiwa (ALEKŠINCE 1694); castku, do ktereg sa sestri moge dobiwagu (HRABOVKA 1726) 3. do čoho prenikať: wlchkost se do chleba dobiwagjcu (PR 18. st)
dobývať, dobývať sa p. dobyť