dobyť -je -jú -by! dok.
1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)
2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;
nedok. dobýjať, dobývať2 -a
// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;
nedok. dobýjať sa, dobývať sa2
dobýjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
dobýjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.
dobýjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo) ▶ získavať, zaberať niečo násilím, zmocňovať sa niečoho vojensky, bojom: d. opevnenie, kaštieľ, cudzie územie; Vežičku oddrapil za povstania delostrelecký granát, keď naši dobýjali vilu Rózu. [P. Štrelinger] 2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosahovať, objavovať, niekoho, niečo získavať: d. nové pevniny, vesmír; d. víťazstvo a úspech; dobýjanie a upevňovanie mocenských pozícií; dobýjanie hrdého dievčaťa; Spartak vyhral len preto, lebo bol odvážnejší a prejavil väčšiu túžbu dobýjať bránu súpera a strieľať góly. [Vč 1981] ▷ dok. ↗ dobyť
dobýjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. (kam; ø) ▶ s násilím vnikať, snažiť sa dostať obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa do chalupy, do dvora; d. sa do mesta; d. sa dverami aj oknami; d. sa pakľúčom do izby; Pani Plačková o technických ťažkostiach s koňom nevedela, počula len, že sa jej do bytu dobýja opitý vojak. [P. Vilikovský]; Vystierala ruky a dobýjala sa k nemu, ale on ju nepripustil k sebe. [M. Urban]; pren. d. sa do priazne ▷ dok. ↗ dobyť sa
dobyť -byje -byjú -by! -byl -byjúc -bytý -bytie dok. 1. (čo) ▶ získať, zabrať niečo násilím, zmocniť sa niečoho vojensky, bojom: d. obec, hrad; d. loď s pokladom; dobyté mesto; Už to bolo dvesto rokov, čo parížsky ľud dobyl väznicu Bastilu, symbol despotizmu francúzskeho feudalizmu. [NP 1989] 2. (čo, koho) ▶ s veľkým úsilím, s námahou niečo dosiahnuť, objaviť; niekoho, niečo získať: d. víťazstvo, politickú moc, úspech, slávu; d. európske striebro; dobytá trofej; Nechápal svojich priateľov materialistov, ktorí chodili s dievčaťom len dotiaľ, kým ho nedobyli. [Ľ. Zúbek] ▷ nedok. ↗ dobýjať, dobývať
dobyť sa -byje sa -byjú sa -by sa! -byl sa -byjúc sa -bytie sa dok. (kam; ø) ▶ s násilím vniknúť, dostať sa obyč. do uzavretého objektu al. ohradeného priestoru: d. sa dverami aj oknami; V najhoršom zamkne v kúpeľni obidvoje dverí, a kým sa ta dobyjú, pokúsi sa vyskočiť oknom do záhrady. [P. Hajdúk] ▷ nedok. ↗ dobýjať sa, dobývať sa
obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosť • obkľučovať • obkolesovať • obklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci • obchvacovať • zovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiac • dobýjať • dobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu
dobýjať sa, -a, -ajú nedok. (do čoho) snažiť sa vniknúť, natískať sa niekam; vynucovať si prístup, vnikať niekam násilím, dobývať sa: ktosi sa dobýja do domu; pren. Rafinovane sa dobýjal do priazne Kristy. (Urb.);
dok. dobyť sa
|| dobýjať zastar. (čo) dobývať (vojensky): dobýjať Viedeň (Kal.);
dok. dobyť
dobýjať sa nedok. csl násilím vnikať niekam: Iďem kolo fari, či sa dachto ňedobíja do kostola (Malatiná DK); Dobíjali sa k nám kmíňe (Bošáca TRČ); Do sa k vám bude dobíjat, ten ván to porobev, ale mu neotvárajte! (Brestovany TRN); Ňeśka v noci śe mi dachto do kuchňi dobijal (Janov PRE)
dobyť dk 1. dobyť (si) koho, čoho nadobudnúť, získať, dosiahnuť: take su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); czozkoli dobude, mnoho nebo malo (BRATISLAVA 1515 SČL); dobil sobe meskeho prawa (KREMNICA 1697) stal sa mešťanom; Kristus sluge otcem, ze nas sebe dobil (SS 18. st) 2. čo zmocniť sa niečoho bojom, vojensky obsadiť, zaujať: ktoz geden druhemv zamek dobude bez prawa (ŽK 1473); tridceti tisíc velmi tuze hnali, by Sigoť dobyli (HP 1566); v krátkem času jsou Gýmeš dobyli (ASL 1678/ 1756); zaugati mesto, dobiti (KS 1763); dobýjať, dobývať ndk 1. k 1: swewolnye na panu neprziezny dobywati chczete (PLAVEČ 1453); rukáma swýma telesne žiwnosti mohli sobe dobjwati (SC 17. st); čehož my, kdy potreby bilo, dobiwaly ruce tito (Le 1730); x. pren sami sobě zatracenij dobýwagij (BK 1581) dostávajú sa doň 2. k 2: Zandr tahel z panem Zelenu Horu obehnat a dobywat (ŽK 1453); kurucom, ktery pryssly Krupynu dobywat (KRUPINA 1706); Tokaj oblehli, tak ho mocne dobýjali (ASL 18. st) 3. na koho i bezpredm. útočiť, napádať: Turci k ňemu šturmovali, na Škodného dobývali (HP 1596); Turek podliahel k Nowim Zamkom a dobjwa sylne (ORLOVÉ 1633) 4. čo vymáhať: tobie dawam rolu swu, kterzuz Stanislaw drzi moczu, zeby gy dobywal (ŽK 1454); swe wecy prostredkem prawa dobiwaty nemusel (PUKANEC 1767) 5. koho čím získavať niekoho morálnym pôsobením: dábel zlým pokussenjm dobywal ho (WP 1768); Pane, dobywag tych, ktery bogugu naproty mňe (BlR 18. st) 6. na koho naliehať, doliehať: Žide chteli Pawla slysseti, by mu obstat učinili a težssy na neho dobialj (SP 1696) 7. ťažiť, dolovať; vyťahovať: rudu dobiwaty (BOCA 1600); bohaté doly anebo baně, z nichžto se kowy dobýwagj a wykopáwagj (LZ 1775); x. pren eviscero: dobýwám strew, wytahugi strewa (WU 1750); s posswy wytahugem, dobýwám meč; z hrdla dobjwám (KS 1763) vyberám von; dobývať sa, dobýjať sa ndk 1. kam vynucovať si prístup niekam, vnikať niekam násilím: ssly mymo mne dwa lyde a rozprawely sy takto: Ale iako se ony dobygegy na nass chotar (RAKOĽUBY 1577); tlukl a dobiwal se na ty dwerze (SKALICA 1675) 2. práv na čo, do čoho uplatňovať nárok na niečo, nárokovať si: ani pritel a niktery strany ma se na ni (lúku) dobywatt (RUŽOMBEROK 1567); na kterichžto mystech sem ga dobitky pasawala a žadny my neprekažal, any se Opatowanie na to nedobigaly (P. LEHOTA 1641); na winohrad se dobiwa (ALEKŠINCE 1694); castku, do ktereg sa sestri moge dobiwagu (HRABOVKA 1726) 3. do čoho prenikať: wlchkost se do chleba dobiwagjcu (PR 18. st)