Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma

dobiť -je -jú dok.

1. prestať biť: hodiny d-li šiestu

2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;

pren.: správa ho d-la zdeptala; ľahol si celý d-tý zmorený

3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami; obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li

4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu

expr. d-tý ako pes veľmi vyčerpaný;

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobíjať ‑a ‑ajú nedok. (bitím usmrcovať; nabíjať); dobíjať sa

dobíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. ▶ (o hodinách, o zvonoch) prestávať biť, dokončovať bitie: zvon dobíja desiaty raz
2. (koho, čo) ▶ dokončovať zabíjanie, bitím usmrcovať; syn. dorážať: jeleň dobíjal zver parohmi; Liečiť ich treba a nie dobíjať, veď vy ľudí ženiete z plte do truhly. [Z. Jesenská]; Pri bezhlavom úteku nepriateľa aj oni sa rozptyľovali a dobíjali jednotlivcov. [M. Ferko]; Pochopil, že udierajú a dobíjajú tých, ktorí boli ešte živí. [P. Jaroš]
3. (čo; ø) ▶ dopĺňať elektrický náboj do nejakého prístroja: d. batérie; d. polovičnou intenzitou prúdu; Pumpa bola dávno opravená, ale nedobíjalo vám dynamo. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ dopĺňať náboj do zbrane: d. vystrieľané bubienky koltov; d. revolver
5. (čo) ▶ dodávať finančnú sumu na účet (obyč. pomocou elektronických platobných systémov), z ktorého poskytovateľ služby inkasuje platby: d. kredit predplatených služieb cez internetbanking
opak. dobíjavať -va -vajú -val; dok.dobiť


dobíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janý -janie sa nedok. (čím) ▶ nabíjaním sa dopĺňať elektrickou energiou: telefón sa dobíjaopak. dobíjavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.dobiť sa


dobiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. ▶ (o hodinách, o zvonoch) dokončiť bitie, prestať biť: hodiny dobili jedenásť
2. (koho, čo) ▶ údermi spôsobiť poranenia, veľmi zbiť: nemilosrdne d. zajatcov; d. niekoho na smrť, do bezvedomia; dobili ho na nepoznanie; Jedna žena ho takmer zničila, druhá ho dobije. [R. Sloboda]; pren. expr. Udalosť s Aničkou dobila ho silnejšie, ako si myslel. [P. Zván] zničila
3. (koho, čo) ▶ dokončiť zabíjanie; bitím usmrtiť, zabiť; syn. doraziť, dotĺcť: d. niekoho bodákom, kameňmi; d. postrelené zviera pažbou pušky; d. ranených; Celčiak ma zabije lopatou ako psa, dobije a nik nebude vedieť prečo. [L. Ťažký]; Tyčou sa rozohnal po vtákoch, zrážal ich na zem a na stoly a tam ich pošliapal a dobil. [L. Ballek]
4. (čo) ▶ doplniť elektrický náboj do prístroja: d. batériu, akumulátor
5. (čo) ▶ doplniť náboj do zbrane; syn. nabiť: vyčistiť zbraň a d. ju; d. vystrelený náboj
6. (čo) ▶ dodať finančnú sumu na účet (obyč. pomocou elektronických platobných systémov), z ktorého poskytovateľ služby inkasuje platby: d. kredit cez bankomat
fraz. dobiť ako žito/hada veľmi zbiť; dobiť baterky načerpať novú silu, energiu
opak. dobíjavať -va -vajú -val; nedok.dobíjať


dobiť sa -bije sa -bijú sa -bi sa! -bili sa -bijúc sa -bitie sa dok. 1.navzájom sa veľmi zbiť, spôsobiť si poranenia: d. sa palicami; mládenci sa dobili pre frajerku; Znepriatelení susedia sa nielen pochytili, ale aj dobili, zmrzačili. [E. Chmelová]
2. ▶ obyč. nechtiac si fyzicky ublížiť, veľmi sa zraniť; syn. dotĺcť sa, dokaličiť sa: d. sa pri páde z motorky; d. sa pri autohavárii
3.doplniť sa elektrickým nábojom: batéria sa dobila
nedok. k 3dobíjať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobíjať, -a, -ajú nedok.

1. prestávať biť, dokončovať bitie (o hodinách): Ale teraz dobíja zvonec desiaty raz. (Hor.)

2. (koho, čo) dokončovať zabíjanie, dorážať: Dobíjal zver parohom zabitého losa. (Gráf)

3. (do koho, na koho i bezpredm.) robiť na niekoho nátlak, dorážať: „Ty ma nechceš, vidím, už ma nechceš!“ dobíjal do nej. (Kuk.) Vyskočia všakové potvory a budú na teba dobíjať. (Dobš.) A kedy máte vychádzky z domu? — dobíjal Landík. (Jes.)

|| dobíjať sa (ku komu, k čomu, do čoho) usilovať sa nasilu vojsť, vniknúť niekam: Ošípané veľmi sa dobíjali k válovu. (Kuk.) Zlodejov a kmínov namnožilo sa toľko, že už i do obecnej kasy sa začali dobíjať. (Kuk.)


dobiť, -bije, -bijú dok.

1. prestať biť, skončiť bitie: hodiny dobili;

2. (koho, čo) veľmi zbiť, ubiť na smrť: dobili ho do bezvedomia; Ak sa žena pre takýto jeho život s ním škriepiť počala, dobil ju ako hovädo. (Taj.)

3. (koho, čo) zabiť, doraziť: Ranených Tatárov kozáci dobili. (Jégé) Leopard sa ešte chvíľu metal, ale v nasledujúcej chvíli ho drevený kyjak Tanganikov dobil. (Ondr.);

nedok. dobíjať

|| dobiť sa (ku komu, k čomu, do čoho) nasilu vojsť, vniknúť niekam: (Sila ľudu) vrhla sa na hostinec a dobila sa do sklepu. (Vaj.);

nedok. dobíjať sa

Morfologický analyzátor

dobíjať nedokonavé sloveso
(ja) dobíjam VKesa+; (ty) dobíjaš VKesb+; (on, ona, ono) dobíja VKesc+; (my) dobíjame VKepa+; (vy) dobíjate VKepb+; (oni, ony) dobíjajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) dobíjal VLesam+; (ona) dobíjala VLesaf+; (ono) dobíjalo VLesan+; (oni, ony) dobíjali VLepah+;
(ty) dobíjaj! VMesb+; (my) dobíjajme! VMepa+; (vy) dobíjajte! VMepb+;
(nejako) dobíjajúc VHe+;
dobígať dobígať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor