doživotie -ia s. obyč. v spoj. na d. na obdobie do konca života: odsúdili ho na d.; hovor. dostať d. doživotný trest;
doživotný príd. trvajúci do konca života: d. príjem;
doživotne prísl.
doživotný -ná -né príd. ▶ trvajúci do konca života: d. príjem, dôchodok; doživotná držba, renta; doživotná moc; d. trest, žalár; doživotné väzenie, otroctvo; doživotné užívacie právo; doživotné priateľstvo; d. správca, diktátor; mnohé úrazy zanechajú doživotné následky; má doživotnú pamiatku na čele; doživotný mandát [LT 1998]
doživotný ktorý trvá do konca života: doživotné väzenie, byť doživotným mrzákom • zastar. dosmrtný: odsúdiť niekoho na dosmrtný trest, žalár
doživotný príd. trvajúci do konca života, až do smrti: d. dôchodok, d. trest, d-é väzenie;
(jeden) doživotný; (bez) doživotného; (k) doživotnému; (vidím) doživotného; (ó) doživotný!; (o) doživotnom; (s) doživotným;
(štyria) doživotní; (bez) doživotných; (k) doživotným; (vidím) doživotných; (ó) doživotní!; (o) doživotných; (s) doživotnými;
(jeden) doživotný; (bez) doživotného; (k) doživotnému; (vidím) doživotný; (ó) doživotný!; (o) doživotnom; (s) doživotným;
(štyri) doživotné; (bez) doživotných; (k) doživotným; (vidím) doživotné; (ó) doživotné!; (o) doživotných; (s) doživotnými;
(jedna) doživotná; (bez) doživotnej; (k) doživotnej; (vidím) doživotnú; (ó) doživotná!; (o) doživotnej; (s) doživotnou;
(tri) doživotné; (bez) doživotných; (k) doživotným; (vidím) doživotné; (ó) doživotné!; (o) doživotných; (s) doživotnými;
(jedno) doživotné; (bez) doživotného; (k) doživotnému; (vidím) doživotné; (ó) doživotné!; (o) doživotnom; (s) doživotným;