doživotie -ia s. obyč. v spoj. na d. na obdobie do konca života: odsúdili ho na d.; hovor. dostať d. doživotný trest;
doživotný príd. trvajúci do konca života: d. príjem;
doživotne prísl.
doživotie -ia s. obyč. v spojení na doživotie ▶ na obdobie do konca života: odsúdiť, byť odsúdený na d.; trest mu zmenili na d.; hovor. dostať d. doživotný trest; môžu ho poslať na doživotie do väzenia [NP 1987]
(jedno) doživotie; (bez) doživotia; (k) doživotiu; (vidím) doživotie; (ó) doživotie!; (o) doživotí; (s) doživotím;
(tri) doživotia; (bez) doživotí; (k) doživotiam; (vidím) doživotia; (ó) doživotia!; (o) doživotiach; (s) doživotiami;