Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech; každému d-í

// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dožičiť ‑í ‑ia dok.; dožičiť si

dožičievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci nedok. (komu, čomu čo/čoho) ▶ ochotne, bez závisti umožňovať niekomu niečo al. prijímať niečí úspech a pod.; syn. dopriavať: d. ľuďom pokoj, pokoja; Rastline dožičievame voľnosti, slnka a vlahy čo najviac. [H. Zelinová]; Nedožičievala odpočinku ani svojim. [J. Jonáš]dok.dožičiť


dožičiť -čí -čia dožič! -čil -čiac -čený dok. (komu, čomu čo/čoho) ▶ ochotne, bez závisti umožniť, poskytnúť niekomu niečo al. prijať niečí úspech; syn. dopriať: d. ľuďom pokoj, pokoja; d. deťom trochu radosti; dožičte mu trochu času, odpočinku; ten dožičí každému; už ani to potešenie mu nedožičíte!; osud mu nedožičil dožiť sa pravnúčat; Toho by som vám dožičil vidieť na snehu. [A. Bednár]; Je vďačný za každý deň, ktorý mu je na tomto svete dožičený. [InZ 1998]nedok.dožičievať


dožičiť si -čí si -čia si dožič si! -čil si -čiac si dok. (čo; čoho) ▶ rád si užiť niečo dobré, príjemné; syn. dopriať si, dovoliť si: d. si oddych, oddychu; d. si poriadny dúšok vody; občas si dožičí pohárik; Ale, tetka, čo by si chudobný človek tiež radosti nedožičil? [I. Stodola]; Pôjde sa navečerať, naje sa poriadne, dožičí si. [Š. Letz]

dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť saosmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť satrúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať sidožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspechpopriať: popriať koňom oddychupovoliťvyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkomzried. pohovieť: starká deťom pohovela


dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať sidovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliťpopriať si: deti si popriali dostatok spánkupohovieť siexpr.: povoliť sipovoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dožičiť, -í, -ia dok. (komu, čomu čoho, čo) dopriať: Ani si len toho dohánu nedožičí. (Kuk.) Chcem ti dožičiť zárobok. (Jégé)


žičiť, -í, -ia nedok.

1. (komu, čomu) prajne, žičlivo sa správať voči niekomu, niečomu, byť prajný, žičlivý voči niekomu, niečomu. Neublížil nikomu, každému žičil. (Vans.) Žičím vášmu víťazstvu. (Stod.); šťastie, počasie nám žičilo; okolnosti mu žičia;

2. (komu, čomu čo, čoho, koho; komu, čomu so spoj. aby i s neurč.) chcieť, želať si, aby niekto niečo dosiahol, získal, aby niečo skúsil, aby bol niečím postihnutý ap.; želať, priať niekomu niečo, niekoho: ž. niekomu úspechy; ž. priateľovi dobrú ženu; Ja im tú kliatbu žičím, z celého srdca doprajem. (jaš.) Jahoda priateľovmu synovi žičil tej radosti. (Kuk.) Žičí mi vraj, aby som dobre kúpil aj tú horu. (Fig.) Ej, žičil by som ti, braček, glgnúť si tak tokajčiny. (Fr. Kráľ);

opak. žičievať, -a, -ajú;

dok. k 2 dožičiť

|| žičiť si

1. prajne, žičlivo sa správať navzájom: Čo by sa mali radi vidieť, žičiť si... (Kuk.)

2. (čo, čoho, koho; so spoj. aby i s neruč.) chcieť, priať si, želať si niečo, niekoho: Veď si mladý, sama si to žičím a idem ti vyhľadať háby. (Tim.);

opak. žičievať si;

dok. k 2 dožičiť si

Morfologický analyzátor

dožičiť dokonavé sloveso
(ja) dožičím VKdsa+; (ty) dožičíš VKdsb+; (on, ona, ono) dožičí VKdsc+; (my) dožičíme VKdpa+; (vy) dožičíte VKdpb+; (oni, ony) dožičia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dožičil VLdsam+; (ona) dožičila VLdsaf+; (ono) dožičilo VLdsan+; (oni, ony) dožičili VLdpah+;
(ty) dožič! VMdsb+; (my) dožičme! VMdpa+; (vy) dožičte! VMdpb+;
(nejako) dožičiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor