dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech; každému d-í
// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)
dožičievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci nedok. (komu, čomu čo/čoho) ▶ ochotne, bez závisti umožňovať niekomu niečo al. prijímať niečí úspech a pod.; syn. dopriavať: d. ľuďom pokoj, pokoja; Rastline dožičievame voľnosti, slnka a vlahy čo najviac. [H. Zelinová]; Nedožičievala odpočinku ani svojim. [J. Jonáš] ▷ dok. ↗ dožičiť
dožičiť -čí -čia dožič! -čil -čiac -čený dok. (komu, čomu čo/čoho) ▶ ochotne, bez závisti umožniť, poskytnúť niekomu niečo al. prijať niečí úspech; syn. dopriať: d. ľuďom pokoj, pokoja; d. deťom trochu radosti; dožičte mu trochu času, odpočinku; ten dožičí každému; už ani to potešenie mu nedožičíte!; osud mu nedožičil dožiť sa pravnúčat; Toho by som vám dožičil vidieť na snehu. [A. Bednár]; Je vďačný za každý deň, ktorý mu je na tomto svete dožičený. [InZ 1998] ▷ nedok. ↗ dožičievať
dožičiť si -čí si -čia si dožič si! -čil si -čiac si dok. (čo; čoho) ▶ rád si užiť niečo dobré, príjemné; syn. dopriať si, dovoliť si: d. si oddych, oddychu; d. si poriadny dúšok vody; občas si dožičí pohárik; Ale, tetka, čo by si chudobný človek tiež radosti nedožičil? [I. Stodola]; Pôjde sa navečerať, naje sa poriadne, dožičí si. [Š. Letz]
dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť sa • osmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovať • opovážiť sa • trúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfol • subšt. lajsnúť si
2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať si • dožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci
dožičiť rád umožniť niekomu vlastnenie, užitie niečoho al. citovo kladne prijať úspech iného • dopriať: každému dožičí, dopraje úspech • popriať: popriať koňom oddychu • povoliť • vyhovieť: povolili, vyhoveli mu vo všetkom • zried. pohovieť: starká deťom pohovela
dožičiť si rád si užiť niečo dobré • dopriať si • dovoliť si: dožičí si, dopraje si, dovolí si drahú dovolenku; môže si veľa dovoliť • popriať si: deti si popriali dostatok spánku • pohovieť si • expr.: povoliť si • povoľkať si (dožičiť si oddych): pohovela si pri káve
dožičiť, -í, -ia dok. (komu, čomu čoho, čo) dopriať: Ani si len toho dohánu nedožičí. (Kuk.) Chcem ti dožičiť zárobok. (Jégé)
žičiť, -í, -ia nedok.
1. (komu, čomu) prajne, žičlivo sa správať voči niekomu, niečomu, byť prajný, žičlivý voči niekomu, niečomu. Neublížil nikomu, každému žičil. (Vans.) Žičím vášmu víťazstvu. (Stod.); šťastie, počasie nám žičilo; okolnosti mu žičia;
2. (komu, čomu čo, čoho, koho; komu, čomu so spoj. aby i s neurč.) chcieť, želať si, aby niekto niečo dosiahol, získal, aby niečo skúsil, aby bol niečím postihnutý ap.; želať, priať niekomu niečo, niekoho: ž. niekomu úspechy; ž. priateľovi dobrú ženu; Ja im tú kliatbu žičím, z celého srdca doprajem. (jaš.) Jahoda priateľovmu synovi žičil tej radosti. (Kuk.) Žičí mi vraj, aby som dobre kúpil aj tú horu. (Fig.) Ej, žičil by som ti, braček, glgnúť si tak tokajčiny. (Fr. Kráľ);
opak. žičievať, -a, -ajú;
dok. k 2 dožičiť
|| žičiť si
1. prajne, žičlivo sa správať navzájom: Čo by sa mali radi vidieť, žičiť si... (Kuk.)
2. (čo, čoho, koho; so spoj. aby i s neruč.) chcieť, priať si, želať si niečo, niekoho: Veď si mladý, sama si to žičím a idem ti vyhľadať háby. (Tim.);
opak. žičievať si;
dok. k 2 dožičiť si