dožiť -je -jú dok. skončiť život, prestať žiť: d. svoj život v pokoji;
nedok. dožívať -a
// dožiť sa
1. (čoho) i dožiť (čo i bezpredm.) žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, d. sa víťazstva; ned. do jari; ja ešte d-m synovu promóciu
2. zažiť, dočkať sa: d. sa sklamania, prekvapenia;
nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať
dožiť sa -žije sa -žijú sa -ži sa! -žil sa -žijúc sa dok. (čoho) 1. ▶ žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, staroby; d. sa osemdesiatky; nedožil sa synovej promócie; dožila sa pravnúčat; nedožil sa konca vojny; d. sa víťazstva, slobody; Chradol som. Nebol som si istý, či sa dožijem nového dňa. [J. Lenčo] 2. ▶ čakaním dosiahnuť uskutočnenie niečoho, stať sa účastníkom, svedkom niečoho; syn. dočkať sa, zažiť: d. sa vytúženej chvíle; d. sa nepríjemného prekvapenia; nerád by som sa dožil dňa, keď prídeš o prácu; čoho sme sa to dožili!; toho sa nedožiješ nedočkáš; Rád by som sa dožil toho, že namiesto nenávisti a nevraživosti zavládne medzi ľuďmi znášanlivosť. [Mo 2000] ▷ nedok. ↗ dožívať sa
dožiť -žije -žijú -ži! -žil -žijúc -žitý -žitie dok. 1. ▶ skončiť život; prestať žiť; syn. umrieť, zomrieť: chudák, už dožil; pren. žánre, ktoré dožili svoj vek, svoj literárny život [D. Slobodník] 2. (čo; ø) ▶ byť nažive do určitého času, dosiahnuť určitý vek (až po smrť), prežiť: d. svoj život v ústraní; pokojne d. zvyšok života; d. jeseň života v penzióne; nevieme, či do rána dožije; starký nedožil do jari; ak dožijem, prídem; Chcem dožiť pri synovi ako človek. [D. Tatarka] 3. zastar. (čo) ▶ žitím dosiahnuť niečo, dočkať sa, dožiť sa niečoho: d. vysoký vek; nedožil dcérinu svadbu; dúfal, že dožije lepšie časy ▷ nedok. ↗ dožívať
dožívať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa nedok. (čoho) 1. ▶ žitím dosahovať (určitú časovú hranicu): d. sa v zdraví osemdesiatky; d. sa vysokého veku; korytnačka sa dožíva až dvesto rokov; rastliny sa dožívajú rôzneho veku 2. ▶ čakaním dosahovať uskutočnenie niečoho, stávať sa účastníkom, svedkom niečoho; syn. zažívať: d. sa radostných chvíľ, prekvapení; nakoniec sa dožíva sklamania ▷ dok. ↗ dožiť sa
dožívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ končiť život, existenciu: d. svoju starobu, jeseň života; d. svoj strastiplný život; Nesťažujem si, ale pomaly dožívam. [V. F. Šikula]; V žiali som dožívala svoj preťažký vdovský údel. [L. Ťažký] 2. ▶ prestávať existovať, fungovať, strácať hodnotu, upadať, pustnúť: staré domy už navidomoči dožívajú; dožívajúce auto; dožívajúca sláva; tradície skôr dožívajú ako prežívajú [NP 1988]; Osvietenský racionalizmus v tom čase dožíval aj na oneskorenom Slovensku. [J. Darovec] 3. (čo) ▶ zaživa dosahovať niečo, dožívať sa: málokto dožíva takýto vysoký vek ▷ dok. ↗ dožiť
dožiť, -žije, -žijú dok.
1. prestať žiť, zomrieť;
2. (čo i bezpredm.) byť nažive do určitého času, živý sa dočkať niečoho, zažiť: Či sa on kedy nazdal, že dožije takýto večer? (Kuk.) Dožila hrozný úpadok syna. (Vans.); nedožije do rána, do večera; Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari. (ľud. pieseň);
nedok. dožívať, -a, -ajú
|| dožiť sa (čoho) byť nažive do určitého času, dočkať sa, živý dosiahnuť niečo, zažiť: To sme sa dožili peknej blamáže! (Fr. Kráľ); d. sa vysokého veku, d. sa slobody, radosti, sklamania;
nedok. dožívať sa