doľava prísl.
1. na ľavú stranu, vľavo, naľavo, op. doprava: skrútnuť sa, zabočiť d.
2. v zhode s polit. ľavicou, op. doprava: vláda orientovaná d.
doľava prísl. 1. ▶ na ľavú stranu; syn. vľavo, naľavo; op. doprava: pozrieť sa d.; auto zabočilo d.; Cesta sa v ostrých serpentínach zatáčala raz doprava, raz doľava. [J. Mlčochová]; Martin Beláň mal totiž nos trochu doľava navalený. [F. Švantner] 2. ▶ v zhode s politickou ľavicou, ľavicovým smerom; op. doprava: posun politických postojov smerom d.; Vašek predpovedá vývoj doľava. [Š. Žáry]; Masy sa radikalizujú, prebieha ich odklon doľava. [P. Rapoš] ◘ fraz. neobzerať sa ani doprava, ani doľava nebrať nijaké ohľady
doľava p. vľavo 2, naľavo 1
naľavo 1. na ľavú stranu (op. napravo) • doľava (op. doprava) • vľavo (op. vpravo): auto zabočilo naľavo, doľava; cesta vedie vľavo od kostola
2. na ľavej strane (op. napravo) • vľavo (op. vpravo): naľavo, vľavo od dverí visí obraz
vľavo 1. na ľavej strane (op. vpravo) • naľavo (op. napravo): vľavo, naľavo je vchod do reštaurácie
2. na ľavú stranu (op. vpravo) • naľavo (op. napravo) • doľava (op. doprava): obzrel sa vľavo, naľavo, aby zistil, či niečo nejde; cesta sa začala skrúcať doľava
doľava prísl. vľavo, na ľavú stranu: obrátiť sa, obzrieť sa d.
● vývoj ide doľava ku komunizmu