Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

doliehať -a nedok.

1. byť v tesnom dotyku, spojení: panely ned-jú na seba

2. nepriaznivo zasahovať, postihovať, tiesniť: vojna d-la na ľud; d-a naň smútok

3. (o zvuku) dostávať sa, prenikať: z izby d-l na dvor krik

4. naliehať: otec naňho d-l, aby odišiel;

dok. k 1 – 3 doľahnúť -e -ú -hol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doľahnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

doľahnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. 1. (na čo) ▶ (o predmetoch) uskutočniť bezprostredné spojenie: obidve plochy doľahli na seba; Auto sa len trošičku zaknísalo a naklonilo, pričom karoséria pokojne doľahla na vychýlené koleso. [E. B. Štefan]; Okovaná podkova doľahne tupým nárazom na Šimov žalúdok. [D. Chrobák]
2. (na koho) ▶ nepriaznivo zasiahnuť, postihnúť: doľahla na mňa únava, úzkosť, ťažoba; samota naňho veľmi doľahla; starosti na nás doľahli; Prežil som tú najkrutejšiu bolesť, aká môže doľahnúť na človeka. [P. Andruška]; Ekonomické opatrenia tvrdo doľahnú na občanov. [Pc 1999]
3. (odkiaľ; ku komu, k čomu) ▶ (o zvuku) dostať sa niekam, preniknúť: doľahol k nám krik, smiech, spev; Započúval sa, odkiaľ doľahne prašťanie. [P. Jaroš]; Ak niečo poviem, nie som si istá, či k nemu doľahol môj hlas. [LT 1998]
nedok.doliehať


doliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) byť v tesnom dotyku, spojení: panely nedoliehajú; Prievan lomcoval zle doliehajúcou okenicou. [G. Rothmayerová]
2. (na koho) ▶ nepriaznivo zasahovať, postihovať: dolieha na mňa smútok, tieseň, samota; Čím je človek šťastnejší, tým viac obáv naňho dolieha. [P. Andruška]; Komplex menejcennosti na žiarlivca intenzívne dolieha. [Ľ. Repáň]; Ďalšou zákernosťou tejto dane je, že najviac dolieha na rodiny s najnižším príjmom. [Pc 1999]
3. (odkiaľ; ku komu, k čomu) ▶ (o zvuku) prenikať, dostávať sa niekam: z ulice dolieha hluk, krik; dolieha k nám hudba, spev, smiech; Z dvora doliehali k Matúšovi bratove kroky. [V. Handzová]; Zapla som rádio, lebo Ivanove holé vety doliehali ku mne celkom zrozumiteľne. [N. Rappensbergerová]
4. (na koho) ▶ dôrazne a vytrvalo žiadať al. nútiť do niečoho; syn. naliehať: doliehal na ňu, aby sa rozhodla; Nebol si to ty? - doliehala naňho ďalej. [V. Šikula]
dok. k 1 – 3doľahnúť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doľahnúť p. postihnúť 1


odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spevzazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefónodznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietkykniž. zazunieťzacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžalazazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonilkniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostolarozihrať sa: zvonkohra sa rozihralazarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovalizahučaťzadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopádzried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horoudoľahnúťdoletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. celkom si ľahnúť: Čože by si nespal? Dobre ty odfukuješ, len nech doľahneš. (Tim.)

2. (na koho) postihnúť niekoho, prísť na niekoho: udalosti na nás doľahli; živelná pohroma na nás doľahla; starosti naňho doľahli; nešťastie doľahlo na našu rodinu;

3. (o zvuku) preniknúť, dostať sa, doletieť niekam: smiech, krik, volanie nám doľahlo k ušiam; Dom sa otriasol, keď hrmenie doľahlo ostrejšie. (Laz.);

nedok. k 2, 3 doliehať


doliehať, -a, -ajú nedok.

1. (na koho) prichádzať na niekoho, postihovať, trápiť, tlačiť niekoho: Začali naňho doliehať myšlienky. (Heč.) Na Jozefa Hanulu nesmierne doliehali hmotné starosti. (Al.) Na mládež doliehala ťarcha doby. (Fr. Kráľ) Na mňa doliehal smútok. (Mih.)

2. (na koho) nástojčivo žiadať niečo od niekoho, naliehať (len o osobách): „Čo budeme robiť?“ doliehala na ňu otázka. (Kuk.) Matka vraj stále doliehala na ňu, aby sa vydala za Garviča. (Jégé)

3. (o zvuku) prenikať, dostávať sa niekam: spev, krik dolieha k nám; Jediný zvuk, čo sem dolieha, je temné hučanie vodopádu. (Chrob.) V krčme sa striedali ľudia a ku mne doliehala vrava. (Fig.);

dok. k 1, 3 doľahnúť

Morfologický analyzátor

doľahnúť dokonavé sloveso
(ja) doľahnem VKdsa+; (ty) doľahneš VKdsb+; (on, ona, ono) doľahne VKdsc+; (my) doľahneme VKdpa+; (vy) doľahnete VKdpb+; (oni, ony) doľahnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doľahol VLdsam+; (ona) doľahla VLdsaf+; (ono) doľahlo VLdsan+; (oni, ony) doľahli VLdpah+;
(ty) doľahni! VMdsb+; (my) doľahnime! VMdpa+; (vy) doľahnite! VMdpb+;
(nejako) doľahnúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor