dočahovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho, za čím, za kým i bezpredm.) usilovať sa niečo (niekoho) chytiť, siahať za niečím, napínať sa, naťahovať sa za niečím (za niekým): Dočahoval zelenú zásterku v hlbokej vode. (Ondr.) (Medveď) dočahoval trpaslíka labkami. (Ondr.) Každá ruka dočahovala za pohárom. (Tat.)
2. (čo, kam) siahať až niekam: Vysoká jeho postava temer dočahovala začmudenú hradu starej povaly. (Tim.);
dok. dočiahnuť
dočiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho, na čo, na koho) natiahnutím ruky sa dotknúť niečoho, niekoho, dosiahnuť niekam: Oblôčik bol tak vysoko, že ho nebolo možno rukou dočiahnuť. (Šteinh.) Malý človiečik postavil sa jej do cesty, ona dočiahla ho rukou. (Ondr.) Rudko nedočiahol na plot. (Ondr.)
2. (čo, zastar. čoho) pohybom (chôdzou, letom ap.) sa dostať niekam: Kravy dočiahli vyšný okraj pašienky. (Skal.) Húsky moje, nač vám rástlo krídel dvoje, keď ste neba nedočiahli? (Botto)
3. zastar. (čoho) dosiahnuť niečo: Úlohou tvojou je jednať, abys` cieľa dočiahol. (Kal.);
nedok. dočahovať