dočiahnuť -e -u -hol dok.
1. natiahnutím ruky, nohy ap. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: dieťa d-e (na) kľučku; d. niečo palicou
2. zaujať priestor, dosiahnuť hranicu: pokrovec d-e po dvere; stádo d-lo okraj lesa;
nedok. dočahovať
dočiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.
dočahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (koho, čo; na koho, na čo) ▶ naťahovať ruku, nohu a pod. v úsilí uchopiť niečo, niekoho al. dotknúť sa niečoho, niekoho; syn. dosahovať: d. zrelé slivky; dieťa dočahuje na zvonček; Akoby sa bála, že ju ide ktosi dočahovať. [R. Sloboda]; Loptu som dočahoval špičkou kopačky. [Sme 1999] 2. (kam; pokiaľ) ▶ zaujímať priestor po istú hranicu, po istý bod a pod.; syn. siahať: koberec dočahuje až po dvere; sukňa by mala dočahovať po lýtka; Lúče jarného slnka sem ešte nedočahovali. [E. B. Štefan] ▷ dok. ↗ dočiahnuť
dočiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (koho, čo; na koho, na čo; s neurčitkom) ▶ natiahnutím ruky, nohy a pod. sa niečoho, niekoho dotknúť, niečo, niekoho chytiť; syn. dosiahnuť: d. dno; na policu nedočiahneš; palicou to dočiahneš; Chcel ma dočiahnuť buchnátom, ale ja som sa šuchla do dverí a už ma nebolo. [K. Jarunková]; V kúte stála stolička slúžiaca len na to, aby pani domu dočiahla natiahnuť hodiny. [V. Mináč] 2. (kam; pokiaľ) ▶ zaujať priestor po istú hranicu, po istý bod a pod.: rebrík dočiahne pod okno; Sem slnko tak nedočiahlo. [R. Moric] ▷ nedok. ↗ dočahovať
dočiahnuť p. dosiahnuť 1, 3
dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku
2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny
3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám
4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti
5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania
dočahovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho, za čím, za kým i bezpredm.) usilovať sa niečo (niekoho) chytiť, siahať za niečím, napínať sa, naťahovať sa za niečím (za niekým): Dočahoval zelenú zásterku v hlbokej vode. (Ondr.) (Medveď) dočahoval trpaslíka labkami. (Ondr.) Každá ruka dočahovala za pohárom. (Tat.)
2. (čo, kam) siahať až niekam: Vysoká jeho postava temer dočahovala začmudenú hradu starej povaly. (Tim.);
dok. dočiahnuť
dočiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho, na čo, na koho) natiahnutím ruky sa dotknúť niečoho, niekoho, dosiahnuť niekam: Oblôčik bol tak vysoko, že ho nebolo možno rukou dočiahnuť. (Šteinh.) Malý človiečik postavil sa jej do cesty, ona dočiahla ho rukou. (Ondr.) Rudko nedočiahol na plot. (Ondr.)
2. (čo, zastar. čoho) pohybom (chôdzou, letom ap.) sa dostať niekam: Kravy dočiahli vyšný okraj pašienky. (Skal.) Húsky moje, nač vám rástlo krídel dvoje, keď ste neba nedočiahli? (Botto)
3. zastar. (čoho) dosiahnuť niečo: Úlohou tvojou je jednať, abys` cieľa dočiahol. (Kal.);
dociahnuť p. dočiahnuť
dočiahnuť i dociahnuť dok. (doščiahnut) 1. strsl, zsl natiahnutím ruky niečo dostať, vziať odniekiaľ al. sa toho dotknúť: To sa už ňedalo hňeď dočiahnuť, to už bolo visoko (Kľak NB); Už dociahou rukou po poval (Prievidza); Obierau̯ jablčká, keré dočáhou̯ (Bánovce n. Bebr.); Krpál malí, ledvaj doščiahne na stvól (Brezová p. Brad. MYJ); Choj ti oprobuvac, či to doščiahneš! (Trstie ILA); Hruški na samém vrchu sa nedali dočáhnút, tag zme ích strásli (Brestovany TRN) 2. zried. chytiť, vziať, zmocniť sa: Večer si ešťe aj posťeľ opkrúžliu̯, abi ho ňedočiahľi (Blatnica MAR); Ňemohou̯ ju (rybu) dočiahnuťi, iba ju za chvos chitau̯ a ždi sa mu vitrhla z ruke (V. Lom MK) F. ti máš tuším v hlave tú Anču; nevím, oňi majú visoko klučku, tam nedočahneš! (Skalica) - nepochodíš
dočiahnuť sa dok. zachytiť sa: Dočiahou̯ sa stola (Necpaly MAR)
doščiahnuť p. dočiahnuť
dočahovať p. dočiahnuť
dočiahnuť [-čia-, -čá-, -šťá-] dk 1. dosiahnuť niekam (vystretou rukou al. nej. dlhým predmetom): widel, kdy cehati chtela, než že nedociahla (ZVOLEN 1695); zdaliss bi ho w telo dočiahol (DRAŽKOVCE 1727); woda mu až po koleno dočáhne (VOv 1779) 2. nadobudnúť, dosiahnuť niečo úsilím, domôcť sa niečoho; docieliť: Geg M. mohla na mem statku skrze comisiu sobe dočiahnut, gestliby co utrowili (Z. KOSTOĽANY 1711); (dievča) kďiž vrch radosťi svéj došťáhlo (BR 1785) L. nemužem wtipem dočahnut, kdy geg konec bude (GŠ 1758) dovtípiť sa; dočahovať, dočiahať [-(š)čá-] ndk k 1: rebrik, ktery dočahowal od zeme ass do neba (MS 1758); obes ge (zrnká myrhy) do wjna, ale tak, aby na droždie nedočahali (VK 1764); osstypem, z kterym dalég dosčahal z ruku (PT 1778); k 2: w odpurnostech snadno konca dočahugeme (PP 1734)
došťáhnuť p. dočiahnuť
doštiahnuť p. dočiahnuť