dočasu prísl. nie natrvalo, dočasne, začas: radosť trvala iba d.
dočasu prísl. ▶ na istý, obmedzený čas; syn. dočasne, prechodne; op. trvalo, natrvalo: radosť trvala iba d.; všetko môže trvať d. po starom; Aj každá múdrosť je tu len dočasu. [LT 2001]; Lepšie je pri takýchto skúškach obmedziť dočasu svoje túžby, ako niesť ťažké následky. [Sme 2005]
dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) • načas • prechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v sklade • dočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasu • začas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštaurácii • predbežne • provizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nás • zatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby
porov. aj dočasný
dočasu p. dočasne