dočiahnuť -e -u -hol dok.
1. natiahnutím ruky, nohy ap. chytiť, načiahnutím dosiahnuť: dieťa d-e (na) kľučku; d. niečo palicou
2. zaujať priestor, dosiahnuť hranicu: pokrovec d-e po dvere; stádo d-lo okraj lesa;
nedok. dočahovať
dočahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (koho, čo; na koho, na čo) ▶ naťahovať ruku, nohu a pod. v úsilí uchopiť niečo, niekoho al. dotknúť sa niečoho, niekoho; syn. dosahovať: d. zrelé slivky; dieťa dočahuje na zvonček; Akoby sa bála, že ju ide ktosi dočahovať. [R. Sloboda]; Loptu som dočahoval špičkou kopačky. [Sme 1999] 2. (kam; pokiaľ) ▶ zaujímať priestor po istú hranicu, po istý bod a pod.; syn. siahať: koberec dočahuje až po dvere; sukňa by mala dočahovať po lýtka; Lúče jarného slnka sem ešte nedočahovali. [E. B. Štefan] ▷ dok. ↗ dočiahnuť
dočiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (koho, čo; na koho, na čo; s neurčitkom) ▶ natiahnutím ruky, nohy a pod. sa niečoho, niekoho dotknúť, niečo, niekoho chytiť; syn. dosiahnuť: d. dno; na policu nedočiahneš; palicou to dočiahneš; Chcel ma dočiahnuť buchnátom, ale ja som sa šuchla do dverí a už ma nebolo. [K. Jarunková]; V kúte stála stolička slúžiaca len na to, aby pani domu dočiahla natiahnuť hodiny. [V. Mináč] 2. (kam; pokiaľ) ▶ zaujať priestor po istú hranicu, po istý bod a pod.: rebrík dočiahne pod okno; Sem slnko tak nedočiahlo. [R. Moric] ▷ nedok. ↗ dočahovať
dočahovať p. siahať 1, 2
siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)
2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám
3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy
dočahovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho, za čím, za kým i bezpredm.) usilovať sa niečo (niekoho) chytiť, siahať za niečím, napínať sa, naťahovať sa za niečím (za niekým): Dočahoval zelenú zásterku v hlbokej vode. (Ondr.) (Medveď) dočahoval trpaslíka labkami. (Ondr.) Každá ruka dočahovala za pohárom. (Tat.)
2. (čo, kam) siahať až niekam: Vysoká jeho postava temer dočahovala začmudenú hradu starej povaly. (Tim.);
dok. dočiahnuť
dočiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho, na čo, na koho) natiahnutím ruky sa dotknúť niečoho, niekoho, dosiahnuť niekam: Oblôčik bol tak vysoko, že ho nebolo možno rukou dočiahnuť. (Šteinh.) Malý človiečik postavil sa jej do cesty, ona dočiahla ho rukou. (Ondr.) Rudko nedočiahol na plot. (Ondr.)
2. (čo, zastar. čoho) pohybom (chôdzou, letom ap.) sa dostať niekam: Kravy dočiahli vyšný okraj pašienky. (Skal.) Húsky moje, nač vám rástlo krídel dvoje, keď ste neba nedočiahli? (Botto)
3. zastar. (čoho) dosiahnuť niečo: Úlohou tvojou je jednať, abys` cieľa dočiahol. (Kal.);