Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

do predl. s G vyj.

1. smerovanie dovnútra, op. z(o): vojsť do domu; naliať do hrnca; ísť do záhrady; pridať do polievky

2. smerovanie na niečo, op. z(o): škriabať sa do svahu, do vrchu

3. miestnu, časovú al. číselnú hranicu, (až) po, op. od: umyť sa do pása; spať do rána; splniť úlohu do konca roka; narátať do sto

4. spôsob, mieru, prostriedok al. nástroj (príp. vo forme účinku, výsledku): upiecť do červena; premoknúť do nitky; vypiť do dna; zabaliť do papiera; skrútiť sa do klbka

5. účel, cieľ: dať do opravy; posielať do školy; chuť do jedenia; do videnia! (pozdrav)

6. v spoj. čo do zreteľ, pokiaľ ide o, čo sa týka: čo do výšky vyhovuje

7. väzbu (pri slovesách): miešať sa do cudzích vecí; zaľúbiť sa do dievčaťa; pustiť sa do roboty; je, ide mu do plaču

● → pridať do kroku; čo ťa do toho nestaraj sa!

dobiela, do biela prísl.

dobielučka, pís. i do bielučka, pís. i dobielunka, pís. i do bielunka prísl.

doboha, do boha cit.

dobronzova, do bronzova prísl.

dohája, pís. i do hája cit.

dohája, pís. i do hája prísl.

dohrdzava, pís. i do hrdzava prísl.

dohroma, pís. i do hroma cit.

dochuti, do chuti prísl.

do¹ predl. s G 1. ▶ vyjadruje smerovanie dovnútra priestoru vymedzeného ako objekt al. ako plocha, do niečoho, na niečo: vojsť do izby; nazerať do okna; vchod do domu; ísť do hory; vložiť pekáč do rúry; uložiť dieťa do postieľky; ísť do mesta, do dediny; nasadnúť do auta; zísť do pivnice; vziať pero do ruky; prejsť do protismeru; hľadieť do zeme; pozrieť sa do očí; do uší mi fučí studený vietor; plesnúť si do dlaní; vrhnúť sa mužovi do náručia; odísť do cudziny; odlet divých husí do teplých krajín; kráčať namáhavo do kopca; posunúť si klobúk nižšie do čela
2. ▶ vyjadruje spôsob, akým je niečo usporiadané do nejakého tvaru, do nejakej formy: do mesiačika ohnuté perá na klobúku; sukne strihané do zvona; domčeky učupené do venca; maľovať si ústa do srdiečka; stočiť si vlasy do drdola; žať obilie do riadkov; húžvať papier do guľky; chodba prechádzala do úzkeho koridoru; stiahnuť tvár do vrások; zhrčiť sa do klbka; Nad hlavou rozkrútil valašku, do osmičky, do kola, popod nohu. [J. Horák]
3. ▶ vyjadruje miestne ohraničenie deja: umyť sa, vyzliecť sa do pása; vypiť pohár až do dna; porezať sa až do kosti
4. ▶ vyjadruje časové ohraničenie deja: sedieť vonku do noci/do mrku; bol preč od svitania do večera; do hodiny tu musíš byť; do smrti na niečo nezabudnúť; ostať do konca; v úrade je dva razy do týždňa; do roka sa oženiť; chodievať domov raz do týždňa; navštevuje rodinu niekoľkokrát do roka □ do [skorého] videnia pozdrav pri lúčení
5. ▶ vyjadruje časový rozsah deja; syn. za, počas: v úrade je dva razy do týždňa; do roka sa oženiť; chodievať domov raz do týždňa; navštevuje rodinu niekoľkokrát do roka
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ nejakej činnosti al. veci: dať do opravy; vziať niekoho, niečo do opatery; pozvať niekoho do tanca; ísť do dôchodku; kamienok do zapaľovača
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: miešať sa do cudzích vecí; zaľúbiť sa do spolužiačky; pustiť sa/dať sa do práce; bolo mu do smiechu/do plaču; obliecť sa do nohavíc, do pyžamy; upadnúť do bezvedomia; pridať do kroku; prispievať do novín
8. ▶ vyjadruje väzbu pri substantívach: vstup do Európskej únie; cesta do finále; chuť do jedla/do reči/do života; cena do súťaže; námet do diskusie; lístok do divadla
◘ fraz. do čerta al. do frasa zahrešenie vyjadrujúce hnev, roztrpčenosť, nespokojnosť hovoriaceho; do haliera úplne: vyplatiť niekoho do haliera; splatiť dlh do haliera; do omrzenia al. do nekonečna stále, ustavične, opakovane spôsobom, ktorý roztrpčuje prítomných: spievať, vykrikovať, hádať sa do omrzenia al. do nekonečna; do toho! pokrik pri povzbudzovaní; do vôle veľmi veľa, dostatočne: mať niečoho do vôle; vytancovať sa do vôle; zalyžovať si do vôle

do² čast. ▶ vyjadruje približnosť, nedosiahnutie hranice stanovenej obyč. číselným výrazom; syn. asi: prichystať do šesťdesiat kraslíc; zahynulo do tritisíc ľudí; zajali do tisíc vojakov; v autobuse nás bolo do dvadsať; skratkou tam prídete do desiatich minút

do³ neskl. s. ⟨tal.⟩ hud. ▶ prvá solmizačná slabika

do neskl. s. ‹t› hud. prvá solmizačná slabika (pôvodne ut)

popolavý príd. majúci farbu popola, sivý: p-á farba; p-é šero (Fr. Kráľ); p-é vlasy (Taj.); p-é šaty (Kuk.); p-á tvár (Urb.);

na popolavo, do popolava (napr. sfarbený);

popolavo prísl.;

popolavosť, -ti ž. zried. sivá, popolavá farba (Al.)

zelenastý i zelankastý príd. zafarbený trochu do zelena, slabo zelený, s odtieňom do zelena: z-á voda, z-é sklo, svetlo, z-é oči;

na zelen(k)asto, do zelen(k)asta: kaviár zafarbený do zelenkasta (Letz); Stránky idú na žlto a na zelenkasto. (Kuk.);

zelenasto i zelenkasto prísl.: z. sfarbená voda

zelenavý i zelenkavý príd. zafarbený trochu do zelena, slabo zelený, s odtieňom do zelena: z-á voda, z-é sklo, z-é svetlo, z-á hmla, z-á látka;

na zelenkavo, do zelenkava; zelenavo i zelenkavo prísl.: Okále mu zelenkavo svietili. (Ondr.) Blesky sa zelenkavo mihotali. (Rys.)

zelenohnedý príd. sivý so zeleným odtieňom: z-é oči;

na zelenosivo, do zelenosiva: pôda sfarbená na z. (do z.);

zelenosivo prísl.

zelený, 2. st. zelenší príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, svieže lístie, ako smaragd: z-á farba; z-á tráva, z-é listy, z. mach; z-é ovocie nezrelé; z. svah, z-é úbočia; z-á farba, z. klobúk, z-á uniforma, z-é oči, z-á voda, z-é sklo; z-á sedma, osma v kartách; z-á ceruzka píšuca na zeleno; z-é svetlo a) zelenej farby, b) signál na križovatke, pri ktorom slobodno prechádzať; je z. ako túz veľmi bledý a) od zimy; b) pre chorobu; chlapci v z-om vojaci; kniž. niesť z-ú ratolesť ísť, prichádzať niekam so zmierlivými úmyslami; poľov. má z-ú krv je poľovník; žel. z-á ulica voľný priechod vlaku na trati, bez zastavenia;

spodst. zelená, -ej ž. a) hovor. zelená farba ako signál na voľno pri doprave; novin. dať niečomu z-ú postarať sa o hladký priebeh niečoho, o úspech niečoho ap.; b) hovor. zastar. storokorunová bankovka za buržoáznej ČSR: Nehraj, Cigán, tu máš zelenú. (Fr. Kráľ) Dostal zelenú a naučenie, čo všetko má kúpiť. (Tomašč.);

spodst. zelený, -ého m. zastar. príslušník, stúpenec agrárnej strany za buržoáznej ČSR;

2. v odborných názvoch bližšie určuje druh: vín. z. sylván; záhr. ringlota z-á; z. hrášok, z-á paprika, z-á fazuľka; zool. žlna z-á; chem. z-á skalica síran železnatý; poľnohosp. z-é krmivo z čerstvých rastlín; z-é hnojivo pripravené zaoraním čerstvých rastlín; z-á hniloba hubovitá choroba na tabaku; lek. z. zákal druh očnej choroby;

3. hovor. expr. mladý, neskúsený, mladistvý: z. mládenec, z-é chlapčisko; pren. t-é táraniny (Šolt.); z-é písačky (Mráz.); t-é reči (Kal.);

na zeleno, do zelena: farbiť niečo na z. (do z.); poľnohosp. kukurica skrmovaná na z. čerstvá, zelená;

zelene prísl.: mašina z. natretá (Vám.) na zeleno; expr. uškieral sa z. (Jil.) mladícky, neskúsene;

zelenosť, -ti ž. zelené zfarbenie, zafarbenie, zeleň

zlatistý príd. sfarbený do zlata, s odtieňom zlatej farby, zlatožltý: z-é lúče, z-á žiara, z. lesk, z-é víno, z. čaj, z-é vlasy, z-é snopy, z-é zrno; z. piesok (Zúb.);

do zlatista: farba s nádychom do zlatista; kôrka (chleba) vypečená do zlatista (Laz.);

zlatisto prísl.: z. sa lesknúť, z. ožiarený

zlatohnedý príd. hnedý so zlatým odtieňom: z-é perie; zlatohnedé dubiny (Min.); zlatohnedé kukuričné polia (Štítn.); zlatohnedý peceň (Jil.);

do zlatohneda (napr. upečený)

zlatoružový príd. ružový so zlatým odtieňom: zlatoružové obilie (Laz.); zlatoružová hmla (Mor.);

do zlatoružova: rožok je vypečený do zlatoružova (Sev.);

na zlatoružovo

do p. kto

do predl. s G
1. csl vyjadruje zameranosť slovesného deja na miesto al. prostredie: Ňedalo sa ňigďe iť, aňi do poľa, aňi do hori (Tek. Breznica NB); Kod mau̯ koňíke, zapriahou̯ ih do voza (V. Lom MK); Do Pešťi a do Viedňi to posílali (Detva ZVO); Hledel mu do oší (Nandraž REV); Posedali sme do vlaku (Lopašov SKA); Behóv do najvaččého blata (Brestovany TRN); Platno zme namačaľi vecka do vodi (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. vsl, zried. strsl vyjadruje zameranosť slovesného deja na osobu: Iďem do susedou (Martin); Príďi do nás, Ondriš, dobre ťi buďe! (Ozdín LUČ); Dakedi śe išlo śedzec suśed do suśeda (Fintice PRE); Vona me veľo raz volala do sebe (Sobrance); Pridz do naz dakedi! (Dl. Lúka BAR)
3. csl vyjadruje zameranosť slovesného deja na účel, cieľ: Ja som ím bou̯ tam ako do roskazu (Môlča BB); Z okoľia choďiľi do žatvi ľen žeľiari (Lišov KRU); Ti šati nejsú do roboti (Brodské SKA); Hlop hodzil do roboti (Vydrník SNV); Me śe ulapiľi do figľou (M. Zalužice MCH); Śe do veľikej drahi teras puśčam (Jenkovce SOB)
4. csl vyjadruje zameranosť slovesného deja na spôsob a výsledok deja: Šeci smo si zastáľi na ednú čáru do šoru (Turíčky LUČ); Hľedä si šicko do porätku dať (Revúca); Aj nám do smiechu bolo (V. Lom MK); Už ích každí lutuval, že prišli do škodi (Kostolné MYJ); Do zufaňa mi bilo pri śvekre (Dl. Lúka BAR)
5. csl vyjadruje mieru, stupeň, akosť činnosti: Chľeba už maľi do sítosťi (Detva ZVO); Ďecká až do krvi sä škrábaľi (Žaškov DK); Napadlo sňahu do kolién (Bošáca TRČ); Premokóv do nitki, jak tam ležav do nemoti napití (Brestovany TRN); Dzeci až do povali skakaľi (Dl. Lúka BAR)
6. csl vyjadruje časové al. miestne ohraničenia deja
a. po istú hranicu: Strňisko sa nahalo do jeseňi (Lišov KRU); Do frušťiku takú hromadu museu̯ nasťínať (Tek. Breznica NB); Do smrci budež lutuvat, ket hu necháš! (Brestovany TRN); Po tem sa idze k muzice, tan sa je až do púnoci (Chropov SKA); Ked ňebilo horuco, ta śe kravi dobre paśľi až do večara (Dl. Lúka BAR)
b. v istom rozmedzí: Voľakode sa kalievalo dva ráze do roka (Čelovce MK); Cež žatvi zme bívali oc cvitu do mrku na nohách (Brestovany TRN); Hiže zme beľeľi šez raz do roka (Kokšov-Bakša KOŠ)
7. csl vyjadruje približný počet (v spojení s číselnými údajmi): Bolo nás tag do ťisíc ton prápore (Turíčky LUČ); Prvej tu bívalo velá oviec, aj do pecto (Detva ZVO); Mohla mad više triccat, tag do štiricad rokóv tá gdovica (Brestovany TRN); Co bohatše buľi, ta maľi i do sto kurčetoch (Kokšov-Bakša KOŠ)

ďaleký [ďa-, deľa-] príd
1. priestorovo al. časovo vzdialený: beze wssettkeho dalekeho odkladany; toto žeby se nieotahowalo na daleky termin (SITNIANSKA 1597; 1602); na delakych strmych holach robievame (BOCA 1771-72 LP)
2. siahajúci do diaľky, dlhý: daleku cestu mel Spasitel (ZA 1676); daleke odvažky vojenske (VÝCHODNÁ 1678 LP)
3. príbuzensky vzdialený: przitele blizssczy neb daleczy (P. ĽUPČA 1564); blisky ani deleky pritel (JELŠAVA 1597 E); na ď-o prísl výraz na veľkú vzdialenosť, do diaľky: giduce po ceste prawo na daleko držiceg (KRUPINA 17. st); na daleko pohlédám (KS 1763); -o [-le-, -ľa-; deľa-], ďalece prísl
1. vo veľkej vzdialenosti; na veľkú vzdialenosť: host daleko bydleczy (ŽK 1473); od Trnawy daleko (LEDNICA 1561); odstuptež wssychňy ode mne daleko (CC 1655); (svedok) biwsse delako (TURIEC 1711)
F. pan daleko a Buh wysoko (KRASŇANY 1585) pomoci sa nedočkáš
2.
L. tak d., jak d., tak ď., že tak veľmi, do takej miery, do tej miery, natoľko, že: zbrugi muoz kazdy wziti wedle prawa tak daleko, ze mohu zbrogi nest, gestli by gim prwe byla potrzeba (ŽK 1473); (tomu) sem y sam tak dalecze nerozumiel (D. NIVA 1562); nebolo tak delako do uwrati worano (LIPTOV 1674); zlost lidska, gak dalako se rozssirugess (SJ 18. st)
F. tak d. (to) prišlo udalosti sa tak vyvinuli: gezliže bi tak delako prislo (LEŠŤ 1715); ď. prísť veľa dosiahnuť: vikladala mu, jak daleko juž prišél, že dcéru dobrodinca požádává (BR 1785)
3. (pri porovnávaní) oveľa, značne: chebdy gest daleko inzssy nezly bez (MT 17. st); ozdobu daleko prewissuge (PP 1734); -osť ž vzdialenosť, diaľka: meřič země meři wysokost weže aneb dalekost mist čtwrhranikem aneb prutem (OP 1685); budowanj a pracowanj wssudi slussne dalekosty gedno od druheho wzdalene (MB 1759 E); do domu pre dalekost nemozu prist (HRANOVNICA 1782)

dávny príd jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi; niekdajší, voľakedajší, starodávny: (grunt) predkuw dawnych vzywa (ĎURČINÁ 1551); w cžasiech dawnych (L. TRNOVEC 1563); dluch dauni zaplatily (BOJNICE 1565); (svedkyňa) newge sa rozpamatat, bywsse gjž wecz dawna (BENICE 1756)
L. d-ym časom, od d-eho času, od d-ych časov/rokov oddávna, dávno: dawnim czasom ta vez bi mohla ku dobremu konzy priwedena bity (BREZNO 1590); od dawneho czasu nicz neslissicze o Wassich Milostiach (ORAVA 1668); od dawnjch časuw bezj nesnaze (SC 17. st); od dávnych rokou nakladky nevynahrazuju (BOCA 1771-72 LP); -o, -e prísl
1. pred dlhým časom, kedysi: wsak sem ja dawno swikl czinity pro dobre luzy (BUDATÍN 1450); gdie stie biely dauno praua zadaly, tedie bie sie bielo dawno prauo stallo (MARKUŠOVCE 1566); wssak sem gich (peniaze) gia dawne wratila (ILAVA 1632)
L. neveľmi d., nie tak d. nedávno: summu, kterussto Wasse Milost mne ne tak dawno poslala (H. BEŇADIK 1579); newelmj dawno, len od rokow osemnastj (LIPTOV 1676); stranky guš dawno predešle (statok) mezy sebu rozdelely (OVČIARSKO 1739) dlho predtým
2. oddávna, dlho, dlhý čas: gemu dawno powinowata byla f 2 d 25 (MOŠOVCE 1589); my wčil tak žigeme, gako dáwno sme byli zwykli (KS 1763); d-o s dávna minulosť: za dawna chlapcy swe wlasy obetuwaly (KrP 1760); od dawneho dawna panstwo gich (Sedliská) uziwa (PLAVNICA 1771) odpradávna; -osť ž dlhý vek, dlhé trvanie: pre dawnost weliku (KLOBUŠICE 1691); čas chluby se swau dawnostu (SK 1697)

do predl s G vyj.
1. smerovanie deja dovnútra al. k nej. cieľu: do masstali ho nepustil (TOPOĽČANY 1554); ten ribar sity a walky do wuod kladol (MARTIN 1643); (obžalovaný) do maczochy sweg krhlou wihodil (DEMÄNOVÁ 1777)
L. do nemoczy mala upadnut (M. KAMEŇ 1722) ochorieť; ga gemu do očy powedel (L. MIKULÁŠ 1775) priamo; Mentor mluwil, aniž se Telemach do rečy geho mjssel (PT 1796) neprerušoval ho
2. účinok deja al. vlastnosti; dovedenie deja až k nej. hranici priestorovej, časovej al. číselnej; až po, až k; najmä pri dosiahnutí konečného stupňa al. plnej miery: až do ostatka gemv (peniaze) wiplatyl (ŠEMŠA 1580 E); to s medem do hustoty waryty (HL 17. st); budeme (sad) branit do krwj, ba y do smrty (LACLAVÁ 1718); ať gim propugčá kaparon až do pásu (PrV 1767); až do zaduchu k ňemu gsem bežel (PT 1796); železo rozpal do čerwenosti (RG 18. st)
L. dať čo (všetko) až do poskytnúť (všetko) okrem: wizwliekol sa Yonatas z rucha a dal ho Dawidowy y ostatne ssaty swe ass do meča a kusse sweg (MS 1758); do gruntu, do konca, do koreňa celkom, úplne: gest dom mog do gruntu pochúbeny (BOŠANY 1607); soltán turecký lid w městě do kořeně wyťal (SH 1786); bilo mesto skrz ohen do konce zhlazeno (KCS 18. st); do roka a do dnya (TRSTÍN 1631) presne za rok; od swytu až do mraku robjme; (poddaný) od wichodu slncza do zapadu orje (ľUBEĽA 1775; 1776) celý deň
3. účel činnosti al. veci: byl ssel do tancu zwat dewečku (SLAVOŠKA 1667); meskymu wozaru na sadlo do kolomasty (KRUPINA 1684); haluzynu skladat mosýme do kuop (BRAVÄCOVO 1771); obiwatelge do hoduwanga odewzdany swoge hospodarstwy zanedbawagu (KOŠECA 1785)
4. zreteľ na niekoho, na niečo: zaden do teho nema nycz maty (L. TRNOVEC 1569); za to prosyme, zie sobie toho do nás stiezowaty nebudete (LEVICE 1582); ya do Szabo Girika nemam nicz (RAKOVO 1643); do mogich yrekou nic nemagu mogy pritele (KRUPINA 1693); ya uz do was nemam nist (V. ČEPČÍN 1758)
5. približnú mieru nej. číselného údaja, asi, približne, takmer: tie (peniaze vojvoda) na mnoho geho ptany y poslou giž do osmykrat k niemu (fojtovi) posilany nemuoz wzyt ((BYTČA) 1605); sena narabeji do 6 vozuv (ORAVA 1625 U2); s kterehožto dobitka asy do osmy sem wydel ranenich (DOBRAŠOV 1654)
P. tpn Do Dluheg (v Trenčianskej 1387)

drobný príd
1. malých rozmerov, malý: korita drobnie (s. l. 1552 E); kozyek barancžych drobnych (LIETAVA 1607); gine drobne acquisitie (BYSTRIČKA 1763) bežné
L. povinen bude (dať) drobneho ckla do roku 2500 (LIKAVA 1629 2) skleného riadu; od drobneg roboty (TRENČÍN 1729) bežnej, často sa vyskytujúcej; drobné zbožj prodáwám (KS 1763) rozličný tovar; d. dobytok, statok, hyd, d-é stádo menšie domáce zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hydina ap.): dobytek drobný y weliky (ŽK 1517); ya sem stado drobne pasawal (P. LEHOTA 1641); drobný dobytek, yakožto cžtiry sswagny a gedno prasa (KRUPINA 1692); drobneho hidu bilo we mlinoch kapunuow a sliepek nr 20 (ŽILINA 1725); chliewi tolike, gako pre dwe krawj a drobnj statek (LIPTOV 1735-38); d. peniaz, d-á minca suma nižšej hodnoty: puol druheho sta peněz drobnych (TRENČÍN 1526 E); dweste zlatich drobnei mincze vherskei (NECPALY 1564 E); cžerwenich zlatich nro 22, drobnei summy fl 15 (RUDNO 1609) v drobnych; nedostatek uherskeg minczy drobnich peniazy (KRUPINA 1644);
2. jemný: psecas, pluvia minuta: drobný dessť (VTL 1679); drobný welmy prassek (RT 17. st); kučzma z drobneg wlny (KRUPINA 1721); aspergere tritis salibus: z drobnú solú pokropiti; vox suppressa: útly hlas, drobný hlas slabý (KS 1763); subst d-é m pl
1. drobné veci: slanjnu, maslo y gine drobnye (ŠTÍTNIK 1647);
2. drobné peniaze, mince: tolar geden twrdy a drobnych pol zlateho (ŽILINA 1610)
3. malé domáce zvieratá, napr. prasce: drobnye dwornye poruczam Jankowy pet, brawa, samyczu a try drobnye (KRUPINA 1685)
4. droby, drobky: drobne z husy (ILAVA 1663); na d-o/-e, po d-e/-u, po d-om prísl výrazy k 1: rozsekal na drobno niekolko walou (TURIEC 1616 E) na kúsky; myeli penize na drobnye ale za sto zlatych (SKALICA 1649) v drobnych; nelen po drobnu, ale sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerow posielal (PREŠOV 1666) po kusoch; dežmarom cžo nadawal po drobnom krcžmar (KRUPINA 1695); čo trunku po drobne widal (M. KAMEŇ 1721) v malých množstvách; na drobno sstjpag, rubag (KS 1763); k 2: wezmy žihlawy, utlč na drobno (RT 17. st); -o [-o, -e] prísl k 1: zeliny usekag drobno (RT 17. st); diffindere humum minute: drobne pokusowati, podrobiti (KS 1763); k 2: prassek welmy drobno utri (RT 17. st); topeničku s chleba ztluč drobne (RN 17.-18. st); -osť ž
1. malá bežná vec: o drobnosťách pak ani gen zminki gsem nemal (BPr 1787) o podrobnostiach
2. jemnosť: parvitas arenae: pisečna drobnost (KS 1763)

dušný² príd majúci ťažkosti s dýchaním, dýchavičný: od kassle y ginich nečistot dussnych (HL 17. st) dýchacích; kteri kun gest dussni (RG 18. st); subst d. m kto má záduch: (praslička) kasslawe a dussne oprawuge (HL 17. st); (je) d-o vetná prísl: kdo nemuze dychaty a komu ge dussno (Le 1730); -osť ž, -o s záduch: ktož by gj (blajvajs) otrawu prygal, kassle, čka, suchost yazyka cyty, kusany w žaludku y bolest, dussno (HL 17. st); maiorana dobra gest proty dussnosty (MT 17. st); sslakowite flusy a dussnosti na prsach se rozmahagi (NK 1721); dyspnoea: záduch, dussnost, dychawičnost (KS 1763)

dvojný príd dvojaký: láska tato dwogny (k Bohu a k blížnemu) bude-li w srdcý umiragjcýho, ten sstasliwě umre (SK 1697); na d-o prísl výraz na dve strany: bipartito: dwogako, na dwogno (KS 1763)

hromada ž
1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763);
x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763)
2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785);
x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785)
3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763)
P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st)
P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)

veľký [vel(i)-] príd
1. majúci značné rozmery, rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. malý: pan Mikulass Svidrgal z Hlinika s swimi lidmi gednv veliku konew vina a Chotessowczi druhu postawili (BYTČA 1484); item Hanusowj z Noweg Wsy za czentnar železa, kterym se okuwal zwon weliky, dali sme fl 2 (ŽILINA 1586); lahwjcza welka (NOZDRKOVCE 1652); wankusse try welkge a dwa malye (KRUPINA 1688); geleny koreny koren ma welyky (HL 17. st); velka truhla (PUKANEC 1748)
L. v-é litery, v-á abeceda veľké písmená: djte se navčylo abecedu latinsku y slowensku podle welikych y malych liter; abeceda gest dwognásobnj, mala y welika (BZ 1749); malé a welké litery (UP 1780); v. prst palec: w prostredku gest dlaň spodnj, z konca gest welky prst ze čtirma prstmj: ukazugjcym, prostrednjm, prstennym a ussnym (OP 1685); prst weliky na rucze tegže praweg panu instansowi poranil (s. l. 1730); v-á voda, v-é vody povodeň: ia pak precze usilowat budem, abjch pret stoljczu mohol tam bitj, acz mnja nezadrzi weljka woda (B. BYSTRICA 1610); abi nič nepohinulo na brehu, kdiž welike wody prichazegi, (sedliaci) za sskodu magi platiti (BUDATIN 1629); kdi z Widne ssel s kocžom do Dubnice, nemohuce pre welike wody pregst (DUBNICA n. V. 1723); ked welka woda se strhla, to ho (jarček) zamulila (ABRAHÁMOVCE 1732); v. jazyk o jazyčnatosti, veľavravnosti: lingvax: gazyčny, mlúwny, welikého gazyka, pomlúwny (KS 1763); v. srdce o veľkorysosti, veľkomyselnosti: magnanimus: velikomyslny, srdca welikého (KS 1763); v-á myseľ smelosť: opona chramu když se roztrhla, to mne strassi wic, nezli weliku misel dodawa obraceni na pokani oneho lotra dobreho (MK 18. st); v-é sklo zvačšovacie sklo, lupa: w welikem skle blcha zda se byti gako prase (OP 1685); v. sečeň február: malj secžen, weliky secžen, marecz (KoB 1666); v-ého Jakuba mesiac júl: welikeho Jakuba mesjc (KoB 1666); v-é črevo hrubé črevo: colon: weliké čzrewo, w kterém se kolika plodj (KS 1763); Väčší voz, Väčšia medvedica astron súhvezdie Veľký voz nazývané aj Veľká medvedica: arctophlax: wúz na nebi wetssy, hwézda z medwedym ocasem; erymanthia ursa: medwedica wetssy, pri kterég gest hwězda (KS 1763); Väčšia Ázia geogr Ázia, ázijský kontinent: Phoenicia: kragina Wetsség Azij (KS 1763);
x. bot netresk v. netresk väčší rozchodník veľký, najväčší Sedum telephium subsp. maximum: sempervivum majus: netresk weliky; sedum majus: netresk wetssy; sempervivum: netresk wetssy y meňssy; zoophthalamus: netresk weliky (KS 1763); slez v. ibiš lekársky Althaea officinalis: ibiscum, hibiscum: slez weliky (KS 1763); žihľava v-á, v-á pokriva rastlina z rodu žihľava Urtica: o tomto čase žne se žihlawa welka a obary sa pre krawy na polednja (PR 18. st); wesmi listi welke pokriwi, ze soli stluč (RG 18. st); rozchodník v., rozchodník väčší rozchodník veľký, väčší Sedum maximum: sadum: rozchodnjk wetssy (:bylina:); ambrosia: sladič, rozchodnjk weliky (:bylina:) (KS 1763); zemežlč v-ia rastlina z rodu zemežlč Centaurium: koreny zemežluči wetssj (:centaurium maius:) stiži pul lotu stluceni a pitj spomaha proti nedužiwosti jater (RN 17.-18. st); krtičník väčší krtičník hľuznatý Scroptularia nodosa: krtyčnyk wessj (!) lysty ma yako koprwa, nechlupate, prut hranaty (HL 17. st); kavias väčší chrastavec roľný Knautia arvensis: kawyas gest wetssj a menssj (HL 17. st); kamanderle väčšia lat/nem veronika hrdobarkovitá Veronica teucrium al. veronikovec klasnatý Pseudolysimachion spicatum: teucrium, veronicae spicatae: kamanderle wetssj (TT 1745); krvavník väčší lastovičník väčší: Chelidonium maius: chelidoniae majoris: krwawnjk wetssj (TT 1745); janofit väčší kručinka farbiarska Genista tinctoria al. prútnatec metlovitý Sarothamnus scoparius: janoffyt zelynka gest menssj a wetssj (HL 17. st); skočec, skočet väčší ricín obyčajný Ricinus communis: cataputia major: skočec wetssy (NP 17. st); ricinus comunis: skočet wetssj (KG 1791); kopriva väčšia žihľava dvojdomá Urtica dioica: koprwa gest menssj a wetssj (HL 17. st); urticae urentis majoris: kopřiwa wětssj (TT 1745); väčšie konské kopyto rastlina z rodu deväťsil Petasites: petasitidis: wetssjho konského kopyta kořen (TT 1745); wezmi vetssjho konskeho kopita ginače kremeniny (HT 1760); ďatelina lesná v-á, červená v-á španielska ďatelina, v-á skalná ďatelina bot rastliny z rodu ďatelina Trifolium: gina diatelina gest lesna welyka, pruty pusstj dwogelekotny, kwety male brunatne ma (HL 17. st); čerwená weliká sspanihelská neb sstayerská detelina; weliká skalnj detelina, která se gináče cyzým gménem saintfoin gmenuge (HRK 1772); v. lupeň lopúch väčší Arctium lappa: arcium: weliky lupen (KS 1763); vlčí pepr väčší lykovec jedovatý Daphne mezereum: chamelaea: wlčy pepr wetssy (KS 1763); blšník väčší stračinôžka vysoká Delphinium elatum al. blšník obyčajný Pulicaria vulgaris: mesyčzek lysty ma yako wettsy blessnyk, ale uzssy a tlužčy a lepkosty kwet žluty (HL 17. st); marena väčšia marena farbiarska Rubia tinctorum: marena gest wetssy a menssy, wetssj slowe rubea (HL 17. st); svlačec väčší rastlina z rodu pupenec Convolvulus: lygustrum slowe swlaček wetssy a po stromiech zhuru se tahne, kwet ma welyky, bely, yako zwontcze (HL 17. st); vlčie lyko väčšie lykovec jedovatý Daphne mezereum: daphnoides: wycha polny, bobek, barwjnek, wlčj lyko wetssy (:bylina:); chamaelea: wlcy legko wetssy (KS 1763); v. horký lopúch lopúch väčší Arctium luppa: nasekag nadrobno welký horky lopuch a do krmu geg (ovci) mjessag (PL 1787); štrbák v. čakanka štrbáková Cichorium endivia: zahradnj sstrbak, welikj sstrbak (KoB 1666); cesnak v. cesnak medvedí Allium sativum: aphroscorodon: česnek weliky (KS 1763); ulpicum: weliky česnek, turecky česnek (KS 1763); očianka väčšia rastlina z rodu očanka Euphrasia: ozyanka wetssy a menssy (HL 17. st);
x. zool krepelica v-á krepelica poľná Coturnix coturnix: ortygometra: welká krepelica; cychramus: krepelica weliká (KS 1763); jastrab v. dravý vták z čeľade Accipitredae z rodu jastrab Accipiter: accipeter stollaris: gastráb weliky (KS 1763); v-á húkavá sova dravý vták z rodu sova Strix: ussata sowa, kuwik, welika hukawa sowa (KoB 1666); v-á poľná obilná myš ryšavka obyčajná Apodemus silvaticus: wewerica, sisl, welka polnj obilnj miss djri sebe dlubu (KoB 1666); bodľavý morský v. jež živočích z rodu ježovky Echinoidea: gež a bodlawj morskj welkj gež ostne za srst ma (KoB 1666); v. morský rak homár obyčajný Homarus vulgaris: morskj rak welky na predek i na zadek chodya (KoB 1666); pagurus: weliky rak morsky (KS 1763)
F. welike riby malé zžjragi (SiN 1678) silnejší víťazia nad slabšími; newerym, aby s tak welykeho wlka tychy baranek bol (P. BYSTRICA 1717) nebude zo psa slanina ani z vlka baranina; čim vetší sviňa, tym vetší repa (SiN 1678) čím väčší oplan, tým má väčšie šťastie; zawist nebo zrada welke pewnostj bere (BV 1652) závisť a zrada plodia veľké zlo; ne z gedneho drewa hnedky hora biwa, bit by yak welke bilo (BV 1652) jednotlivec, hoci významný, nič neznamená; jedna lastovička leto nerobí
2. rozsiahly, široký: extentissima vallis: weliká dolina (KS 1763)
3. dosahujúci značnú výšku, op. nízky: pod Wisočynou okolo welkiho duba a wipaleniho yawora, k teg strane k Wisočyne, nebywali lazi (ŠTIAVNIČKA 1676); truhlu na welkýho cžloweka 2 fl, 47 d (KRUPINA 1721); Accius werssownik gsuce w postate sweg maly, wssak w swem dwore weliku statuu, neb swug obraz s kamena sobe wstawity dal (MC 1742); Aemus: thracky král, aneb ňegaká hora welika (KS 1763); tento gest i postavú, kterák uhlídáš, i jménom i víborními skutkoma veliký (BR 1785)
4. majúci veľa členov, početný: timito czasy welky mnostwy Turkow przytahlo do Seczan (D. NIVA 1573); odwolawagjcj kazaňj w pritomnosti welikeho shromaždenj krestianskeho kostela (WO 1670); fortis familia: welikég familij (KS 1763); tam juž velký zástup zbehlý nalézli všelikích taťínkuv, dobrodincú, bratuv treťího radu (BR 1785)
L. v. ľud mnoho bojovníkov: (Markus) po zamku sám toliko behal a gakssby welky lud tam byl, na neprately strielal (PeP 1769)
F. kdo čeled welku chowa y buduge, skoro wyssaffuge (SiN 1678) kto žije nad pomery, veľa míňa, nech by bol akokoľvek bohatý, čoskoro vyjde na mizinu
5. dospelý: chwalu wzdawagte Panu Bohu wassemu wssichny swaty geho, maly y weliczy, a ktery se bogite geho, spiwagte (TC 1631); kloň se mu (Kristovi) malý, weliký (CC 1655); (svedok) že toliko maličky byl, kdy pryssel do Mossowiecz, a tak kdy welky zrastol, že se potom tamže w Mossowcach oženyl (DRAŽKOVCE 1669); (dieťatko) Pan Bůh s tohoto sweta wzal nahlo a nedal welikemu urost (AgS 1708); smrt bez wsseckeg rozdilnosti ze sweta tohoto ubira dobrich y zlich, welkich y malich (SF 18. st)
6. dosahujúci nadpriemernú úroveň al. prevyšujúci očakávaný účinok, značný: čo se dotyče pana Banffyho služebnikov, velke takež trapeni na každy den od nich mame (NEŠTICH 1538); muy Jaczko, Ffedorow syn z Hrabskeho, zalugucz se na Fedaka, Paskwskeho syna, ze na nym tak welky posmech uczynyl (POĽANOVCE 1584); (Georgius Sladek) po druhikrat hore na swetnicu nawratiwsse a dolu z schodem z welikjm nebespeczenstwjm zjwota wisotjl (ŽILINA 1622); naša uboha dedina chyžnianska na veliku bidu a spustošeni prišla (CHYŽNÉ 17. st LP); seno, oves, drva, to všecko za velke penize nam prišlo (SENICA 1732 LP) stálo to veľa peňazí; Holoférnes byl ležal na posteli, kdiž pre weliké opilstwj spal (KB 1757); oxymoros: weliky hlupák (KS 1763); od mnoho pominutych czasuw mnohe a velike hnewy a nesnaze, swady byly, su mezy diedinu Chotessow z Hlinikem (BYTČA 1784)
L. v. oheň požiar: w masstaly dnuka welky ohen bil (LIPTOV 18. st); v. kríž, v-é kríže starosti, trápenie, nešťastie: takowe welmi welike krijže trpeti a znasseti musegij wernij manžele mnohokrat (BAg 1585); položiť do v-ého kríža na koho dopustiť veľké utrpenie na niekoho: mna P. Buh račil do welikeho krize poloziti (KRUPINA 1651); ass dosawat sem dobremu czloweku zadosty neuczynyl pro mug nedostatek a kryss welyky (s. l. 16.-17. st)
F. obávám sa ja a tuze, bi z reptáňí takého velký oheň ňebil rozežan (BR 1785) nerozpútala sa, nevznila veľká vec; odhražowány od hrychu, za wytr gemu (kazateľovi) slúžyl, s kterim z počatného plamenye, wetssy ohen podczbuczuwal (PeP 1770) rozpútaval väčšiu vec
7. majúci značnú hodnotu, mieru, úroveň al. stupeň nej. vlastnosti, prejavujúci sa značnou kvantitou al. vysokou kvalitou: jakoz my pissete, kerak by wam welyku skodu vcinily (RICHNAVA 1455); my ubozi poddani za hajne již psane davati musime, z naši veliku škodu a krivdu (PAPRADNO 1673 LP); velke nesnesitedlne porcie na nas uboho mestečko viciek imponoval (TVRDOŠÍN 1686 LP); (poddaní) magu pamatowati na ninegssie twrde časy, aby nakladky welke na swadbi nečinili (KLÁŠTOR p. Zn. 1724); velyké tsudo Búh dokontsél (HPS 1752); superlatio: powjdani welikú wěc, kterú žádny newěrj (KS 1763); immanitas pretij: bezporadná weliká cena ňečeho; immensum pretium: weliky plat, mzda ňečeho (KS 1763); zagiste za welkú cenu od Hazaela gsem kupuwala (PT 1778); kralowske a cysarske welke gymnasium (PREŠOV 1784)
L. na v-ú sumu vychádzať stáť veľa peňazí: a taky skupy nektery rok padne, že samy toliko interese vyplatiti nemužeme, nebo na weliku sumu vychazi (ČAJKOV 1690 LP); v. prorok vysokých kvalít: ten to ból zato oni barz welyiki prorok, o chtorém Móses národoj sidovszkomu zjevjál Boszké priobetzányé (HPS 1752); včil pak prehléďme ďivi jeho, či ozaj od velkího vášho proroka aneb od jinšího keho gest je viučen (BR 1785); v-á matka: stará matka: avia: weliká matka (KS 1763); v-á staroba neskorá: Georgius Gallo z manželkou swogou Zuzanou Cundra gjch do staroby welkeg opatrowal (MARTIN 1751); v. vek staroba: žebrácy aneb bludary pre swoge chrome a nezdrawe vdy a weliky wek sami sebe chowaty skutečne nemožu (NJ 1786-88)
8. majúci značnú intenzitu, výdatný, intenzívny, silný, prudký: (my) sme prikazanj Boské prestupili a Pana Boha k welikemu hnewu popudili (BAg 1585); prissli desste welike (NIŽNÁ 1635); hrozne a welike bolesti we dne y w noci mam (TRENČÍN 1654); (pán) velkým hlasem volal (ASL 1687); Midas z welkeg žadosty penež chtel (MC 1742); weliká gest wjra twá (KB 1756); excitatus odor: weliká wúňa (KS 1763); pochopiti sa nemože, gak z welku lásku wssaďe spasenj nasse on (Boh) žadá a pohledáwá (BlR 18. st)
L. v. kašeľ med čierny kašeľ: pertussis: weliky kassel (KS 1763)
9. významný, dôležitý, závažný, zásadný: manželstwo (:prawij:) gestit swatost welika; neny hriech twuog tak weliky, aby od Krysta Pana zhlazenij a odpusstěny nemel byty (BAg 1585); swjch swatych wywissugi, aby gim toliko welike gmeno včinity mohly, což wssecko gest naproti včenj swateho Pawla (WO 1670); poradky welike su na nas gak w Dubnicy, tak y w Nemssoweg (H. SRNIE 1690); (Mária) szlisela, prijala ten roszkáz velyiki (HPS 1752); Tobiáss odpoweďel: Z welikého sy ty ródu (KB 1757); juž jsi ti poveďel, jak velkú chibu trpá Slováci pre chibu vlastních kníh (BR 1785)
L. v-á matka cirk Panna Mária: teba powolawam skrz čistotu welikeg matki (ET 18. st); v-é sviatky cirk Vianoce a Veľká noc: na welyke swatky na spowed (ŠTÍTNIK 1640); obzwlaštne na welike a uročzite swatky k swateg spowedy a k welebneg oltarneg swatosti pobožne prospupowali (!) (s. l. 1713); V-á noc
a. cirk sviatky jari, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie: dlužny su daty try kury na Wanocze a kolač na Weliku nocz (BUDATÍN 1478); ktera smluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy (P. ĽUPČA 1540); na Welku nocz knez Jan z Motessycz spolu z rektorem a organistu obedowali v ffoyta (ŽILINA 1586); zwonik dal na swiecze na Welku nocz fl 1, 25 d (ZVOLEN 1615)
b. židovský sviatok na počesť odchodu Židov z Egypta, Pascha: Pascha: Welika noc (VT 1648); Pascha: Weliká noc (KS 1763) V-á streda cirk streda v týždni pred Veľkou nocou: item stala se zmlowa v pana rychtare Klementa w geho dome Weliku stredu pred Welikow noczow (MARTIN 1563); V. štvrtok cirk štvrtok pred Veľkou nocou, Zelený štvrtok: (list) genz gest dan a psan w Zylinie w Weliky cztwrtek (ŽILINA 1472); V. piatok cirk piatok pred Veľkou nocou, keď si kresťania pripomínajú Kristovu smrť: dan od swateho Martina, Welikj patek, letha pane 1582 (MARTIN 1582); utrpenj Krysta noc a den trwalo, od wečera Zeleneho cztwrtku až do wečera Welikeho patku (COB 17. st); gestli na Welky pjatok prssi dešt, urodni ma bit rok (PR 18. st); V-á sobota cirk sobota pred Veľkou nocou, Biela sobota: dag to krawam w Sstedry wečer zest, tež we Weliku sobotu (HK 18. st); V-á nedeľa nedeľa po prvom jarnom splne, keď si kresťania pripomínajú Kristovo zmŕtvychvstanie, veľkonočná nedeľa, Veľká noc: gestli na Weliku nedelu prssj, kazdu nedelu aš do Turiz prssat ma (PR 18. st); hajnici gazdov Velku nedelu i Velky pondelok, kdy mali do kostela jiti, pochytali a povazali (TRENČÍN 1778 LP); V. pondelok cirk pondelok po Veľkej noci, veľkonočný pondelok: hajnici gazdov Velku nedelu i Velky pondelok, kdy mali do kostela jiti, pochytali a povazali (TRENČÍN 1778 LP)
10. spoločensky al. majetkovo vyššie postavený, vynikajúci majetkom, rodom, postavením, majetný: panu Krisstofowy Kubynskemu poruczem a za neywetssyho tutora a sprawcze geho pokladam (s. l. 1564 E); welcj pany na ssyestych konoch se wozya (KoB 1666); mufty, negwyssy knez, potem welyky wezyr (KrP 1760); naši pani nam dali mnoho zapisat, velkymi gazdy nas porobili (PODTUREŇ 1772 LP); koho mi velký kňez, taťík múj, raďá?; welkího bassssi dcéra, máss winníka pred tebú (BR 1785)
L. v. hajtman generál: negwissj weliky heytman (:general:) (OP 1685)
F. maly zlodeg wyset musy, welky messczem wssecko dusy (SiN 1678) o nespravodlivosti; malých zlodejú vešají, a velikým odpúštejí (PCh 18. st) bohatým sa všetko odpustí
11. majúci moc, vládu, mocný, silný: cechy mohli slobodnegssim a stalegsim behem swe prace a dilo konati a weči wladu a moci suce zaopatreny z užitkem wikonawati (CA 1647); i z szvoju svetu smertzu a motznú velyku vládu premóhl smertz (Kristus); nichto zmedzi vsich lyudzi na to nyeból nájdzeni, chtori bi ból smertz premoh i welyké vetsné peklo (HPS 1752); ale yá wám powjdám, abyste ówssem neprisahali, any skrze Yerúzalem, nebo mesto gest welikého krála; toto powjdá kral weliky (KB 1756)
12. (časovo) dlhý, dlhotrvajúci: predepsany trja Sklabinčzanya mimo gjzby domu nadepsaneho any do masstal, any do zahrady newichodily, než y w gjzbe ne za weliku chwili pobawiwsse se (D. KALNÍK 1729)
L. v. pôst cirk štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou: qvadragintadialia: púst weliky (KS 1763) v. zbojník, pošovník horlivý, nadšený: Doborto Matthey tess tam bol, kdy Medued Mateya mučzyli z Hornich Sztruhar a Belas, spolu w ge gednem dome messkagy, tyto y predtym byly welykymy zboyniky (B. ŠTIAVNICA) veľa zbíjali, nazbíjali; debellator ferarum: weliky polownjk; bibo: weliky pigak (KS 1763); i negveťším zločincum bívá dopusťeno (BR 1785) ktorí sa dopustili veľa al. vážnych zločinov
13. ťažký, stravujúci, ťažko liečiteľný: Melichar stary, niekdy spolumiesstienin nass dobrey pamieti, v welike gsucze nemoczy poruczenstwie pri smrti s swych stattkuow vczinil (ŽK 1508); Pan Boh zna, že welku praczy mam (ILIJA 1598)
14. vyžadujúci veľa úsilia, namáhavý, vyčerpávajúci: za lacne penaze a bes welikeg prace (ľudia) mohli sobe nakupiti a nazhromazdowati obile (MS 1758); sudor: weliká práca (KS 1763)
F. fygúra knjžatská z welikú a dáwnú prácu na kameňa wyrezaná wjcég sa chwáli, než fygúra na makem blate bez ťažkosi wytlačená (BlR 18. st) ťažká, namáhavá práca sa viac cení
15. strašný, hrozný, krutý: velykú smertz tedi za naso hréchi Kristus krály podsztúpi; (Kristus) premóh smertz barz welyiku i velyké motzné peklo (HPS 1752); rekl Buch Ezechielowy: Sinu čloweka, widel si ohawnosti welike, ale kdiz se obratiss, uwidiss ohawnosti esste wetsse (SPr 1783); immanis: hrózny, ukrútny, strassliwy, weliky (KS 1763); do velika prísl k 7:
L. od mala do v-a malí i veľkí: nač odpovedi všeci od mala až do velika očekavati budeme (STAŠKOV 1671); -osť ž
1. priestorový al. plošný rozmer: na zwony remenye podle welkosti zwona (KRUPINA 1721); mjsto stromu se z nečim zaznačj a potom podle korene welkosti gami wykopu (HRANOVNICA 18. st)
2. množstvo: examen: hromada lidu, welkost lidu (KS 1763); byskup, zrozumicze dobrodeny welkost, z duchowenstwym a lydem welké chwály činyl (PeP 1770)
3. sila, intenzita: panna, která ňélen ňeodešla pre velkosť láski, ano, radňéj ňekoliktrát z koňa chcela k pomoci zejdúť (BR 1785)
4. význam, hodnota, dôležitosť: wssak to lámaňý postawu nigakž nerussý Krystowu, welkost nevmenssuge (CC 1655); geho (Božia) mocnost preukazuge tych wec stworenych mnóstwj, welkost, ale y maličkost (BlR 18. st); rozdil medzi ludmi pan urozeni, Pan Velkomožni a tak dalej, robi to preca opravdiva hodnost, važnost a velkost človeka (SJ 18. st)
5. závažnosť: ktery podle welkosty prowineny rozwažowat bude, zdaliž ten gisty do domu trestany obecneho, aneb k wikonany robot panskich w putach se odsudit ma (NJ 1786-88)
6. za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. vyššie spoločensky postavených osôb, veľkomožnosť, jasnosť, milosť: službu mogu poniženu Wassim Welkostiam a Milostiam offerugicze, zdrawi staleho a pokoge žadostiweho na mnoho letha winssugem (BODOROVÁ 1699); ku Jejich Velkosti panu komisarovi kralovskemu sa utekame a ponižene prosime, aby račili tuto vec rozsudit (ŇARŠANY 1773 LP); ucekame se ku Panu Bohu všemohucimu a potym jako ku Jich Velkosci p. urodzenemu a slavnej stolici, panu viceišpanovi (JAKUBOVANY 1784 LP)