Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

dnu, hovor. i dnuka, dnuká prísl.

1. dovnútra, op. von: vojsť, vpustiť niekoho d., nazrieť d.

2. vnútri, op. vonku: ostať d.; d. je teplo; načúvať, čo sa robí d.

jedným → uchom d. a druhým von

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dnu, dnuka, dnuká prísl.

dnu prísl. 1. ▶ smerom do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška; syn. dovnútra; op. von: dostať sa, vniknúť, vraziť d.; nazerať d.; pozvať, pustiť d.; Starosti sú ako netopiere, sťahujú sa dnu do duše, vešajú sa na trámy a visia dolu hlavou. [M. Urban]
2. ▶ vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti; syn. vnútri; op. vonku: d. bolo ticho; tehly d. ryhované; pren. Adam vedel, že dnu, v tomto hrmotnom chlapisku buble plač ako voda na sporáku. [J. Blažková]
fraz. jedným uchom dnu, druhým von nevnímať, neregistrovať, čo hovorí niekto iný

dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von) • dovnútradonútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútrahovor.: dnukadnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladolhovor.: tamdnu (Timrava)tadnu (Rázus)

2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku) • vnútri: dnu, vnútri je teplejšiehovor.: dnukadnuká: chlapci sa hrajú dnukahovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto


vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku) • dnu: vnútri, dnu je teplohovor. tamdnu: tamdnu je úplné tichozvnútraznútra: jablko je zvnútra, znútra červavéhovor.: dnukadnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecťhovor.: zdnukanár:. zdnukázdnuky: dom je zdnuka hotovýnespráv. vo vnútri

2. p. v 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dnu prísl.

1. dovnútra (op. von): Poďte dnu!

jedným uchom dnu, druhým von o ľahostajnosti k napomínaniam ap.;

2. vnútri (op. vonku): ostať dnu

Morfologický analyzátor

deň podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) deň; (bez) dňa; (k) dňu; (vidím) deň; (o) dne, dni; (s) dňom;

(tri) dni; (bez) dní; (k) dňom; (vidím) dni; (o) dňoch; (s) dňami;


dna podstatné meno, ženský rod

(jedna) dna; (bez) dny; (k) dne; (vidím) dnu; (o) dne; (s) dnou;

(dve) dny; (bez) dien; (k) dnám; (vidím) dny; (o) dnách; (s) dnami;


dno podstatné meno, stredný rod

(jedno) dno; (bez) dna; (k) dnu; (vidím) dno; (o) dne; (s) dnom;

(dve) dná; (bez) dien; (k) dnám; (vidím) dná; (o) dnách; (s) dnami;

deň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) deň búrky tu netrvajú dlhšie než deň či dva.“ Plávali ďalej vrtošivým
G (bez) dňa okrem akcií aj euro. Počas dňa pokračovalo v celotýždennom
D (k) dňu ale iba 81 z nich ju k dnešnému dňu tiež ratifikovalo. Sú medzi nimi
A (vidím) deň do kaluže…“ 107 Hneď na druhý deň , 14. septembra, nasledovali ďalší
L (o) dne strážil bratislavské lesy vo dne v noci, a ešte pozornejšie. Za
L (o) dni ho, že ju zahnal na útek. O tom dni nikdy nikomu nepovedala. A možno
I (s) dňom Vášho Prométea očakávam každým dňom . Keby sa moje želanie splnilo,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) dni čakali fiakre. Človek mal pocit, že dni sú už viditeľne dlhšie. Brodka
G (bez) dní Nitrianska galéria počas letných dní poriadala Prázdninové maľovanie.
D (k) dňom za večný život, dáva súčasným dňom ich plnší význam. Rovnako aj
A (vidím) dni Prípad nahlásil polícii až o dva dni . Vyšetrovanie preukázalo, že
L (o) dňoch pred hodinou a v nadchádzajúcich dňoch ich bude oveľa viac, tým si bol
I (s) dňami pripomínalo situáciu pred troma dňami , keď som bolesť z popálenej ruky

dna
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) dna
G (bez) dny
D (k) dne
A (vidím) dnu
L (o) dne
I (s) dnou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dny
G (bez) dien
D (k) dnám
A (vidím) dny
L (o) dnách
I (s) dnami

dno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) dno
G (bez) dna
D (k) dnu
A (vidím) dno
L (o) dne
I (s) dnom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) dná
G (bez) dien
D (k) dnám
A (vidím) dná
L (o) dnách
I (s) dnami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor