dnu, hovor. i dnuka, dnuká prísl.
1. dovnútra, op. von: vojsť, vpustiť niekoho d., nazrieť d.
2. vnútri, op. vonku: ostať d.; d. je teplo; načúvať, čo sa robí d.
● jedným → uchom d. a druhým von
dnu prísl.
dnu prísl. 1. ▶ smerom do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška; syn. dovnútra; op. von: dostať sa, vniknúť, vraziť d.; nazerať d.; pozvať, pustiť d.; Starosti sú ako netopiere, sťahujú sa dnu do duše, vešajú sa na trámy a visia dolu hlavou. [M. Urban] 2. ▶ vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti; syn. vnútri; op. vonku: d. bolo ticho; tehly d. ryhované; pren. Adam vedel, že dnu, v tomto hrmotnom chlapisku buble plač ako voda na sporáku. [J. Blažková] ◘ fraz. jedným uchom dnu, druhým von nevnímať, neregistrovať, čo hovorí niekto iný
dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von) • dovnútra • donútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútra • hovor.: dnuka • dnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladol • hovor.: tamdnu (Timrava) • tadnu (Rázus)
2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku) • vnútri: dnu, vnútri je teplejšie • hovor.: dnuka • dnuká: chlapci sa hrajú dnuka • hovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto
vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku) • dnu: vnútri, dnu je teplo • hovor. tamdnu: tamdnu je úplné ticho • zvnútra • znútra: jablko je zvnútra, znútra červavé • hovor.: dnuka • dnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecť • hovor.: zdnuka • nár:. zdnuká • zdnuky: dom je zdnuka hotový • nespráv. vo vnútri
2. p. v 1
1. dovnútra (op. von): Poďte dnu!
● jedným uchom dnu, druhým von o ľahostajnosti k napomínaniam ap.;
2. vnútri (op. vonku): ostať dnu
dnu prísl. (nu) 1. strsl, zšar dovnútra (op. von): Chiťiu̯ ma za rukáu a ťahau̯ dnu (Detva ZVO); Vo dvoje sa šúbig zohou̯ a tak sa dnu strčiu̯ (Čelovce MK); Hibaj nu! (Cinobaňa LUČ); No ja vešol dnu, zahrajce mi! (Torysa SAB) F. ednim uchom nu, druhim vom (Rim. Píla RS) - o ľahostajnom postoji k pripomienkam 2. strsl vnútri (op. vonku): Je tak pekňe, škoda dnu biť (Bystrička MAR); Ďiouka bola dnu a čakala (Detva ZVO)
nup . dnu
dnu [d-, v-], dnuka prísl 1. dovnútra: aby se stehowal dnu do mlina (D. ŠTUBŇA 1569 KL); wstupugicze dnuka do panskeho pitwora ((LIKAVA) 1627); zrno sme wozili dnu do Krupiny (KRUPINA 1643); cy won, cy wnu wchaczame (SJ 18. st); dnuká se vlámali (ASL ( 1781)) 2. vnútri: mal dosť času vo dne dnuká (RL 16. st); od hrnka poprawenya a dnu wimazanya (ŠTÍTNIK 1654); na oficiru dnuka uzavretych (TOPOĽČANY 1669); wjdela wydlicze nedelako dwjerecz dnu w sade (LACLAVÁ 1718)