dno -a dien s. spodná plocha niečoho, najmä nádoby, priehlbiny, vodnej masy: d. pohára, doliny, mora; klesnúť na d.; nádoba obrátená hore d-m;
pren. dosiahnuť (ekonomické) d. najhlbší (ekonomický) úpadok
● byť na dne v kríze (duševnej, finančnej ap.); rád pozerá na d. pohárika pije; kniž. → vypiť kalich horkosti, utrpenia do dna; remeslo má zlaté d.;
dnový2 príd.: d. výpust;
dienko -a -nok s. zdrob.
dno spodná plocha niečoho: dno pohára, suda • spodok (spodná vonkajšia al. vnútorná časť niečoho): spodok, dno jazera
dno, -a, dien str. spodok niečoho (obyč. nádob, nádrží, dutých vecí): d. hrnca, kotla; d. mora, rieky, jamy; bahnisté, piesočnaté, štrkovité d.; usadiť sa na dne
● pren. dostať sa na dno morálne hlboko klesnúť; bibl. vypiť kalich až do dna vytrpieť zlo až do konca; do dna vyčerpať niečo úplne; vidieť (nevidieť) na d. niečoho dobre chápať, rozumieť (nechápať, nerozumieť niečo); remeslo má zlaté dno (prísl.) prináša zárobok; byť na dne na mizine; je, pije, akoby dna nemal veľa a hltavo; nemá dno (dna) o niečom veľmi hlbokom, pren. o človeku, ktorý veľa je al. pije; rád pozeral na d. fľaše piť alkoholické nápoje; d. ľudskej spoločnosti spodina;
dnový príd.: tech. d. ventil;
dienko, -a, -nok str. zdrob.
(jedno) dno; (bez) dna; (k) dnu; (vidím) dno; (ó) dno!; (o) dne; (s) dnom;
(štyri) dná; (bez) dien; (k) dnám; (vidím) dná; (ó) dná!; (o) dnách; (s) dnami;