dno, -a, dien str. spodok niečoho (obyč. nádob, nádrží, dutých vecí): d. hrnca, kotla; d. mora, rieky, jamy; bahnisté, piesočnaté, štrkovité d.; usadiť sa na dne
● pren. dostať sa na dno morálne hlboko klesnúť; bibl. vypiť kalich až do dna vytrpieť zlo až do konca; do dna vyčerpať niečo úplne; vidieť (nevidieť) na d. niečoho dobre chápať, rozumieť (nechápať, nerozumieť niečo); remeslo má zlaté dno (prísl.) prináša zárobok; byť na dne na mizine; je, pije, akoby dna nemal veľa a hltavo; nemá dno (dna) o niečom veľmi hlbokom, pren. o človeku, ktorý veľa je al. pije; rád pozeral na d. fľaše piť alkoholické nápoje; d. ľudskej spoločnosti spodina;
dnový príd.: tech. d. ventil;
dienko, -a, -nok str. zdrob.