Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dnes, hovor. i dneska prísl.

1. v deň, kt. práve je, v tento deň: d. je streda; d. mám schôdzku

2. v súčasnosti, teraz: myšlienka aktuálna aj d.; d. sa už píše na počítači

● d. týždeň pred týždňom; d.-zajtra v týchto dňoch; d. ja tebe, zajtra ty mne; čo môžeš urobiť d., neodkladaj na zajtra

dneska prísl.

oddneska, pís. i od dneska, ododneska, pís. i odo dneska prísl. hovor.

oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl.

dneska prísl. hovor. 1. ▶ v tento deň, dnes: stretneme sa d. večer; d. máme výročie svadby; Ty máš dneska meniny, pôjdeme ti zahrať. [V. Šikula]
2. ▶ v súčasnosti, teraz, dnes: d. chce mať každý rýchle auto; d. je samozrejmosťou cestovať lietadlom; Kto už dneska vie, čo taký furman skúsil. [L. Ťažký]

oddneska, ododneska, pís. i od dneska, odo dneska prísl. hovor. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. držím diétu; o. sa začínajú zimné výpredaje; rýchlik by mal od dneska znovu premávať; odo dneska si môj nepriateľ!; Neviem, či sa ti tá hudba bude páčiť. Mám ju len od dneska, ani ja som ju ešte nepočula. [LT 2001]

oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. do štvrtka v kine premietajú animovanú komédiu; vstupenky na vystúpenie známeho speváka sa predávajú už o.; o. bude všeličo ináč; Naučil ma už všetkému a oddneška môžem spoznávať lesné zátišia [...]. [M. Saniga]; [...] zamestnaný budete už od dneška. [J. Lenčo]

odo dneska ↗ oddneska

odo dneška ↗ oddneška

dneska (nár. i dneská) prísl. hovor. dnes: Slnko dneska zemi do náručia klesni. (Hlb.) Sľúbil sa dneská sem. (Tim.)

dnes i dneska prísl. (ňes, hňes, hňeś, gňes, ňeská, hňeśka)
1. csl dnešného dňa: Dňez ňepuojďem do šichti (Čierny Balog BRE); Dnez je tomu rok, šva si se vidala (Kameňany REV); Ňeská buďem celí ďeň doma (Topoľčany); Hneská spravím tanečnice z vajcom (V. Rovné BYT); Hňeśka uš cepľeňši jak fčara (Dl. Lúka BAR)
F. čakali ho dnez-zajtra (Jablonové MAL) - v týchto dňoch; dňez-najtro oši zatvorím (Rim. Píla RS) - onedlho zomriem; nes tíden akurát, čo to bolo (Lukáčovce HLO) - presne pred týždňom; na dnes dva tídňe sú hodi (Brodské SKA) - v ten istý deň o dva týždne; na nnes tíden sa berú (Brestovany TRN) - o týždeň do dňiź dňa požičku ňevracila (Studenec LVO) - doteraz; po dnez deň sem to nedostau̯ (Brodské SKA) - doteraz; neská hop, zajtrá rop! (Brestovany TRN) - po zábave do roboty; dnez mne, najtro tebe (Kopráš REV) - každému sa to môže prihodiť
2. csl v terajších časoch, v súčasnosti: Gňez aňi to (srvátku) ňeveďia spraviť (Dechtáre LM); Ňeská sa ľuďon ľakšie žije ako voľakedi (Pukanec LVI); Jakosi to (kravské mlieko) ňemilujú ľudzia dňes (Podmanín PB); Ňejedľi zme kave jag ňeś (Krivany SAB); Ňeśka novotni śvet, šicko inakše jag dakedi (Kanaš PRE)

dnes, dneska [(d)n-j], dneskam, dneskaj prísl
1. tohto, dnešného dna: gest dnies cziesta welmy zla (SEČOVCE 1455); racžily roskazaty, abich bil dnes pryssel (ZAVAR 1552); dneska nebo zitra welmi rano (Č. KAMEŇ 1561); po ti mista yako dneskam sme obessli (P. LEHOTA 1625); pacholek dnes pribehel z Brezolup (ZLIECHOV 1663 LP); kteru (cestou) sme gyssly dneskam (KĽÚČOVÉ 1724); s njm dnes mohla hodowati (VP 1764); neska si dagme po woli (SJ 18. st); gak bich na to bila hotowá gessťe dňeskág (BR 1785)
L. dnes tyden przistupily przede mne poddany mogy (KRASŇANY 1585) pred týždňom; sem Wassy Milosty psala dnes try tydne (ŽARNOVICA 1596) pred tromi týždňami; z murarsku robotu na dnes tisden budeme hotowí (RADVAŇ 1719) o týždeň; dnes-zajtra, d. a zajtra o krátky čas: dnes a zygtra penize sprawym (BYTČA 1605); dnes-zajtra musime se svetem rozeit (ĽUTOV 1798 LP)
2. v prítomnosti, v terajších časoch, teraz: my sme k tomu j dnes hotowi (SKALICA 1432 SČL); chlieb wssedagssy dag nam dnes (BAg 1585); co dnes musym ga skusyti, zytra můž te potraffyti (SiN 1678)