dlho 2. st. dlhšie prísl. ▶ príznačne pre dlhý čas, pre dlhé obdobie; op. krátko: veľmi, priveľmi, poriadne d.; d. čakať na vlak, na autobus; stredný vek dnes už trvá dlhšie; d. váhať pri výbere tovaru; d. niečo skrývať; d. a vzrušene debatovať; d. sa prevracať na posteli; ulica je rozkopaná už riadne d.; Do problému tak dlho vŕtal, kým neprišiel veci na koreň. [H. Zelinová]; Aj on sám dlho-predlho len čakal. Vyčkával a prizeral sa. [E. Farkašová]
nadlho pís. i na dlho prísl. 1. ▶ na dlhé, dlhšie, presne neurčené časové obdobie, na dlhý čas; op. nakrátko: zážitok im n. utkvie v pamäti; rekord zostane asi n. neprekonaný; básnik sa n. odmlčal; vráti sa k mame, no nie n.; s týmto výsledkom sa nemôžeme n. uspokojiť; Zmizla nám z očí nadlho, aj sme na ňu zabudli. [H. Ponická]; Táto príhoda ho nadlho roztrpčila. [R. Čižmárik]; Kanáriky sa kupujú na dlho, nie na jeden mesiac. [K. Jarunková]; Drobné lúčenia sú oveľa bolestnejšie ako lúčenia na dlho. [J. Satinský]
2. zried. ▶ na istú, obyč. väčšiu dĺžku, po dĺžke; op. nakrátko: narezať palice n.