Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská un

dlhý príd.

1. majúci veľký rozmer v dĺžke, op. krátky: d. rad, múr, d-á vzdialenosť

2. majúci veľký rozmer v čase, trvajúci dlho, op. krátky: d-á zima, d. život; po d-(š)om čase; (urobiť) bez d-ých rečí rýchlo

3. majúci istý lineárny rozmer (vyjadrený číselne): ulica d-á 1 km, úsečka d-á 5 mm

odísť s d-ým nosom sklamaný; ukazovať niekomu d. nos posmievať sa; mať d-é vedenie byť nechápavý; mať d-é prsty kradnúť; je mu d. čas, d-á chvíľa nudí sa; nepríde, nezavolá, ako je rok d. celý rok;

dlhosť -i ž.: d. samohlások

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dlhý; dlho prísl.; dlhosť ‑i ž.

dlhý dlhá dlhé 2. st. dlhší príd.

dlhý dlhá dlhé 2. st. dlhší príd. 1.ktorý má veľký rozmer v priestore čo do dĺžky: d. čínsky múr; d. úzky dvor; d. husí krk; čakať v dlhom rade; rakety s dlhým doletom; kráčať dlhými krokmi; dlhá prihrávka útočníkovi; dlhá sukňa; dlhá srsť setrov; dlhé predné končatiny; dlhé šaty; dlhé vlasy, mihalnice; dlhé zelené hrušky; dlhé rezance; beh na dlhé tratei fraz.; Rafo chytil riadidlá a pomykal bicyklom, no Matej mal dlhé nohy a držal ich na zemi. [D. Dušek]; publ. prihrať na dlhú nohu nepresne; tech. dlhé vlny elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou 2 000 - 1 050 m, ktoré sa používajú na rádiové spojenie na veľké vzdialenosti; fot. objektív s dlhou ohniskovou vzdialenosťou; dopr. dlhá zásielka obsahujúca dlhé predmety
2.ktorý má značné časové rozpätie; ktorý trvá počas veľkého časového úseku; syn. dlhotrvajúci, dlhodobý: d. zdravý život; d. zaoceánsky let; d. film; piť dlhými dúškami; pozrieť sa dlhým pohľadom; venovať sa d. čas niečomu; dlhá jeseň; dlhá dodacia lehota; dlhšia životnosť; dlhé ticho; dlhé vokály, slabiky; nevidieť niekoho dlhé roky; dlhé zimné večery; Majestátne ticho náhle prerušilo dlhé cis lodnej sirény. [I. Izakovič]
3.ktorý má určitý, obyč. číselne vyjadrený rozmer: desať kilometrov dlhá bežecká trať; ihlica dlhá na piaď
4. hovor. ▶ (o ľuďoch) ktorý je mimoriadne vysoký: d. spolužiak; dlhá plavovláska; Len čo žena minula vedľajší strom, vyšmykol sa spoza neho dlhý muž a začal ju predo mnou škrtiť. [P. Jaroš]
fraz. dlhý ako týždeň pred výplatou al. dlhý ako rok/štrúdľa/večnosť veľmi; beh na dlhé trate činnosť al. práca, ktorá si vyžaduje čas; je mu dlhá chvíľa/dlhý čas nudí sa; mať dlhé prsty kradnúť; mať dlhé vedenie byť málo chápavý; mať/merať dlhú chvíľu/dlhý čas nudiť sa; neurobiť niečo ako je rok dlhý vôbec al. len zriedka; niečo je/robiť na dlhé lakte komplikovane, dlho; odísť bez dlhých rečí hneď, rýchlo; odísť s dlhým nosom sklamaný; padnúť na zem aký dlhý, taký široký celým telom, úplne; robiť niečo z dlhej chvíle z nudy; strúhať dlhé tváre tváriť sa znudene; to je dlhá história to si vyžaduje zložité vysvetľovanie; ukazovať niekomu dlhý nos posmievať sa; zabiť/krátiť si dlhú chvíľu/dlhý čas robiť niečo z nudy ◘ parem. dlhé vlasy, krátky rozum; panská miera má vždy dlhší lakeť ako miera chudobného

-hý/70316±104 2.35: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 13566±89 dl/9792±89 dra/1225 tu/716 na/524 úbo/343 stro/268 nebo/107 štvorno/99 nebla/97 dvojno/80 vla/58 bezbre/52 siahodl/36 (16/169)

-hý/70316±104 8.97: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 5422±15 dra/1716 na/992 úbo/833 nebo/656 dl/454±15 štvorno/155 dvojno/122 tu/116 rýchlono/88 polona/67 stro/51 bezno/50 jednono/26 (16/96)

/3407478±3935 1.69: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 1526547→1526142
+2261
−2193
celý/63177 nový/37847 veľký/35521±829 dobrý/19501 slovenský/18108±460 minulý/16966 vlastný/12251 malý/12042 dlhý/9792±89 istý/8777 plný/8692 rovnaký/8200 starý/7685 dôležitý/7549 silný/7507 podobný/7378 obrovský/6800 vysoký/6711 voľný/6431 celkový/6348 hlavný/6219 (11377/1212640)

ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzníhovor. ďalší: ďalšia rodinadlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestudávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťouexpr.: ďalečiznýpreďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy


dlhodobý ktorý trvá, platí dlhý čas (op. krátkodobý): dlhodobá zmluvaperspektívnyvýhľadový (zameraný na dlhý čas do budúcnosti): perspektívne, výhľadové plánydlhýdlhotrvajúci (op. krátky): výsledok dlhej, dlhotrvajúcej prípravydlhoročnýmnohoročný (trvajúci veľa rokov): dlhoročné, mnohoročné úsilie


dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

p. aj dlhodobý, dlhý 2


dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dlhý 2. st. dlhší príd.

1. majúci veľkú dĺžku v priestore: d. krok, d. rad, d. stôl, d. múr, d. špagát, d-á ulica, d-á cesta, d-á ruka, d-á brada, d-é vlasy; d. film celovečerný; d-é šaty ženské večerné

hovor. robiť na niekoho d. nos posmievať sa; odísť s d-ým nosom zahanbený, bez úspechu; mať d-é prsty kradnúť; mať d-é uši indiskrétne všetko počúvať; d-é vlasykrátky rozum (prísl.) o nerozumných ženách; dlhšia sobota ako nedeľa (keď žene visí spodnička); aj z krátkeho vlákna dlhá niť býva (prísl.) z malých vecí veľké; z dlhého jazyka škodlivá muzika (prísl.) veľa vravieť škodí; rádiotel. d-é vlny od 1000 do 10000 m;

2. majúci veľkú časovú dĺžku; trvajúci dlhý čas, dlhotrvajúci: d. čas, d. život, d. vývoj, d-á zima, d-á noc, d-é čakanie; d. tón; gram. d-á samohláska, d-á slabika

mať d-ú chvíľu nudiť sa; hovor. neukáže sa, ako je deň d. po celý deň; hovor. d. deň v ktorom sa pracuje viac ako osem hodín; Dlhý deň najväčší židovský sviatok;

dlhosť, -ti ž. zried.: gram. d. slabiky, samohlásky

delší p. dlhý


dlhoký p. dlhý


dlhý i dlhoký príd. (dĺhi, dľhí, glhí, dúhi, dluhi, dluhoki 2. st. delší)
1. csl majúci veľkú dĺžku v priestore: Išiou̯ do hori odrezaď glhú ľiesku (Blatnica MAR); Za ten dľkší koňiec si chiť! (Dol. Lehota DK); Slama bola rožná, dlhá (Čelovce MK); A to je dlhá cesta (Mašková LUČ); Chitro mu podali duhí drevenní hák (Dol. Súča TRČ); Na jar ofce maju dluhu volnu (Spiš. Štvrtok LVO); To budze das štiri metre dluhoke (Dl. Lúka BAR)
L. dlhí vos (Pukanec LVI) - zvážkový voz; dúhá pila (Lamač BRA) - bez oblúka; dlúhí kabát (Skalica) - zvrchník; dlhí rez (Pukanec LVI) - ktorým sa necháva na viniči vysoké drevo
F. je dĺhí ani hlísta (Repištia REV) - veľmi dlhý; tá je širší jag delší (Brodské SKA) - je malá a tučná; má dlhí jazik (Lukáčovce HLO) - je veľavravný; má dlhé prsti (Lukáčovce HLO), má dlhie ruki (Hor. Lehota DK) - kradne; duhé vlasi, krátki rozum (Bošáca TRČ) - chlapským veciam žena nerozumie; duchšá sobota jako ňedzela (Bošáca TRČ) - o prečnievajúcej spodničke; odišla s dĺhim nosom (Revúca) - zahanbená, nespokojná
2. csl dlho trvajúci, časove náročný: Dlhí čas sa túlau̯ po sveťe (Necpaly MAR); To bola zato dlhá doba o_čiestej do dvanáctej (Lišov KRU); Masso potom vidržalo dlkší čas (Val. Belá PDZ); Stali zme skoro, lebo zme mali prec_cebou dlhú cestu (Brestovany TRN); Uš to trvá duhí čas, dzesadz rokvo (Prosné PB); Šicke dluhe večari zme furt tag žiľi (Niž. Šebastová PRE); V źime barz dluhoke večare (Dl. Lúka BAR)
F. dlhí čaz mu je (V. Bielice TOP), už mu je dlhá chvíle (Kameňany REV) - nudí sa; co je rog dluhi ešče ňevesta ňebyla u nas (Klokočov ČAD) - celý rok


dúhý p. dlhý


glhý p. dlhý

dlho p. dlhý


dlhý [dl(u)-, del-, dlí-], 2. st. dlhší [dl(u)h-, dlk-] príd
1. majúci veľký rozmer po dĺžke, pretiahnutý: platz zostaweny tak ssyroky y dluhy (P. ĽUPČA 1552); ručník na oltár dlhý (DOMANIŽA 1628 E); dlchšie sedla (B. BYSTRICA 1704 E); cestu na dlyhom kuse sprawowat powynni gsu (ZÁZRIVÁ 1770); list delhi (LADCE 1772)
F. z dluhým nosem zahanbenj a karhánj podstupiti (MP 1718) expr zahanbene; lide z dluhimi rukami, kteri na statki druhich czihagu (MS 1758) chamtivci; protoz som gu (ženu) pustal na dluchssy provas (KC 1791) nechával jej viac voľnosti; učme sa mlčety, obzwlasste ty, ktery su dluheho gazika (WS 18. st) sú klebetní
2. trvajúci dlhý čas: do dlhey chwile (ŽK 1473); dlhe czasy (OČOVÁ 1588); dluhy wek (PREŠOV 1654); prospiwa dluhim zimnicem (RN 17.-18. st); zima omnoho dlukša byva (KRUŠETNICA 1776)
L. provexit orationem meam vestra benignitas: wassa dobrotiwost učinila toto, že sem w reči dluhy bywal (KS 1763) obšírne, zoširoka som sa vyjadroval; ráno ňikďe juž dlkším časem ňestáli (BR 1785) dlhšie; d. cesta, fúra, furmanka, poriadka vykonávaná so záprahom vyžadujúca si viac času: furmanka dluhssa od dwuch dnech (K. BELÁ 1773); dluhu poriadku ze statkom vykonali (Ľ. ULICA 1774 LP); dlhe cesty aby v dobrem čase se konali (SITNO 1780 LP); dlhu furu vypravujeme (DETVA 1793 LP); (za/prez) d. čas, d-ú chvíľu dlho: žaden za dluhu chwily wen newjssel (KRUPINA 1691); za dluhy čas museli ležat (SELEC 1716 LP); dvorsky nas pres dluhy čas v arešte drži (BADÍN 1768 LP); diu: dlúho, dluhy čas (KS 1763)
F. dluchssia sobota než nedela (SiN 1678) iron o nenáležitej miere dvoch na seba sa viažucich vecí; nezačjnegte rozmlauwánj s gednau osobau, a ostatnj aby zatjm dlauhau chwjli měly (RPM 1795) nudili sa
3. (o človeku) štíhly a vysoký: shlidáme čloweka welmi dluhého (VP 1764)
P. tpn poss. Dalhapala (Dlhé Pole pri Krupine 1266 VSS); mons Dolha (pri Michalovciach 1336 VSS);
x. atpn Jan Dlhi (v ŽILINE 1511); -o, 2. st dlžie, dlž(š)ej, dlhšie [dl(ú)-, dú-] prísl
1. k 1: zkrageg gi (reďkovku) dluze (LR3 18. st) pozdĺžne
L. petružlinowe korienky pokragag na dlho (RTA 17. st) na dĺžku, po dĺžke; zem, která na ssyrokost aneb na dlho 30 stadia w sebe obsahuge (KS 1763)
2. k 2: to stalo tak dluho (ŽK 1454); malsenka ma dluzye zyla ode mne (DECHTÁRE 1540 E); 40 dnj aneb dlžeg (RT 17. st); nagdlukssie do polnocy (KLÁŠTOR p. Z. 1724); podobnie rečj dlho mluwiewala (D. KUBÍN 1799); longulum: maló dlúho (KS 1763) nedlho; tenkrát sa zdvíhli tím silňejšé, čím dlhšéj zdržané bili, kriki; on sa tam dlžšéj ňechcel baviťi (BR 1785)
L. (Ján Makovica môže nezaplatený dlh haniť) tak dluho, dokowadz (!) bich gemu wsseho toho nesplnyl (ZVOLEN 1445) dovtedy; warenj se tak dlho continuuge (RT 17. st); od d-a, za d. prísl výraz: probuďte se z hlubokeho sna, w kterém od tak dluha zahruženj gste (MP 1718) oddávna; w octe močene meso za dluho neporusseno zostawa (PR 18. st) dlho

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DLHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 163×, celkový počet lokalít: 47, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HRACHOVIŠTE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 18×;
SPIŠSKÁ STARÁ VES, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 15×;
KRAJNÉ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 MYJAVA) – 9×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 8×;
BOJNIČKY, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 6×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 6×;
VAĎOVCE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 6×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 5×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum DLHÝ DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZEMIANSKA OLČA
Urbanonymum DLHÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
BARDEJOV; TEKOVSKÉ NEMCE; VEĽKÉ ZÁLUŽIE

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani dlhé ani ťažké ni longues ni difficiles
a priveľmi dlhé et elles sont trop longues
bola dlhá, ale bratia était longue, mais les frères
dlhé vlasy sa jej vlnili ses longs cheveux ondoyaient
dlhý telegram na adresu long télégramme à l'adresse
ktorý môže byť dlhý qui peut être longue
slnko, dlhé vlasy sa le soleil, ses longs cheveux
tri metre dlhej kuchyne la cuisine longue de trois mètres
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu