dlh -u m.
1. nevyplatený peňaž. záväzok, dlžoba: vyplatiť d.; kúpiť na d.
2. záväzok morálneho rázu: synovský d., d. voči pracovisku
□ mať d. byť dlžný
● upadnúť do d-ov zadlžiť sa; priatelia buďme a d-y si plaťme
dlh dlhu pl. N dlhy I dlhmi m.
dlh dlhu pl. N dlhy m. 1. ▶ vypožičané al. nevyplatené peniaze; peňažný záväzok; syn. dlžoba: súkromný, štátny d.; daňový d.; colný d. záväzok zaplatiť štátu pri dovoze al. vývoze tovaru clo; dodržať, nedodržať splatnosť dlhu; mať d.; robiť dlhy; vymáhať, vyrovnávať dlhy; upadnúť do dlhov zadlžiť sa 2. ▶ záväzok morálneho charakteru; syn. povinnosť: kultúrny, politický d.; synovský d.; splácať d. rodičom, spoločnosti, vlasti; Každý z nás si musí uvedomiť, že žije na dlh. Príroda raz predloží zmenku a jej splatnosť sa blíži. [Smena 1984] ◘ fraz. topiť sa v dlhoch al. trčať v dlhoch po uši byť veľmi zadlžený ◘ parem. priatelia buďme a dlhy si plaťme ▷ dlžtek -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: mať sem-tam nejaký d.
dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžný • byť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveď • mať dlh • mať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičov • kniž. mať podlžnosť • slang. visieť: visí mi stovku
dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť
2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť
3. p. úver
úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úver • hovor. dlh: kúpiť na dlh • kniž. kredit: dostať v banke kredit • subšt. borg: piť na borg
záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút
dlh, -u m.
1. vypožičané al. nevyplatené peniaze, peňažný záväzok, dlžoba: peňažný, súkromný d.; štátny d., daňový d.; d. je splatný; robiť, zaplatiť, splácať, vyrovnať, vymáhať d-y; splátka na d.; mať d-ov po uši veľa; Priatelia buďme a dlhy si plaťme. (prísl.); dávať, predávať, brať, kupovať na d.; dostať sa do d-ov zadlžiť sa
● topiť sa v d-och byť veľmi zadlžený;
2. kniž. mravný alebo iný (nie peňažný) záväzok, povinnosť: čestný d. obyč. mravná povinnosť nevyplývajúca z finančných záväzkov; synovský d. záväzok voči rodičom; splácať, splatiť d. vykonávať, vykonať čestnú povinnosť;
dlhový príd.;
dlžtek, -a m. zdrob. expr.
dlh m. (dluh, glh) 1. csl vypožičané peniaze, zried. aj iné veci: Šťirica_ťisídz má glhu (Košťany n. Tur. MAR); Kelí dlch si narobil s tím domom! (Nandraž REV); Potom moseli duch splácad aj kólko rokóu (Bzince p. Jav. NMV); To si šecko dlhi virovnám (Kostolné MYJ); Idzem zaplacidz dluch (Kendice PRE) F. jä na dluh nepijem (Rochovce ROŽ) - na úver; duhi na nohi podrážajú (Bošáca TRČ) - hatia v práci; präťelä si buďme a dlhi si plaďme! (Jasenová DK) - neostávajme si nič dlžní 2. zried. záväzok, povinnosť: Mám u tebä veľikí duch (Prosné PB)
dluh p. dlh
glh p. dlh
dlh [dl(u)h, delh] m 1. práv peňažný záväzok, dlžoba voči niekomu; peňažná pohľadávka: dluhy, kerez by nebosscziczka Zophya sama bila dluzna (ŽK 1464); my za ten dluh obstawili sme v nas Ondrysa Masara (PLIEŠOVCE 1591); prigal sem od krczmara dlch za pywo (ZVOLEN 1651); až po hrdlo w dluzjech (SiN 1678); na takovi sposop sa delhi poplatia (LADCE 1772) L. istý, pevný, pravý, spravodlivý d. úradne zaprotokolovaný: gsem dluzen gisteho a sprawiedlyweho dluhu za sluzbu Janowy Makowczowy (ZVOLEN 1445); gsem dluozna praweho a sprawedliweho dluhu (STARHRAD 1508 SČL); pewneho dluhu gym nieczo zustal dluzen (P. ĽUPČA 1552); byť (postavený, zahrúžený) v d-u/-och, zostávať na d-u mať dlhy: w dluhach postawenj zme od mnoho let (ŠUĽA 1755); demersus aere alieno: zahrúzeny w dluhu; reliqvor: zostáwám na dluhu (KS 1763); hľadať, vyhľadávať d., vpustiť sa v d. vymáhať pohľadávku: wpustil se we wssetky geho dluhy (ŽK 1454); on bude ginacze sweho dlchu hledat (OČOVÁ 1588); dlch pred radou wihledawal (BÁTOVCE 1628); prísť, (u)padnúť do d-ov zadlžiť sa: do dluhu prissli (KRUPINA 1611); do velikych dluhov sme upadli (PÚCHOV 1701 LP); do dluhu padnúti (KS 1763); z d-u prepustiť, sprostiť, vypustiť koho vzdať sa nároku na zaplatenie pohľadávky: z dluhu Geho Milost vstnie przed nami propustil (ŽK 1472); giech moczy tohoto listu z dluhu wypusstem (ŽILINA 1484 SČL); dlúžnika z dluhu sprostugem (NP 17. st) 2. adm naturálna, peňažná al. iná povinnosť poddaného voči vrchnosti, daň: nassemu panu dal gubernator za sluzbu kralowsky dluh, aby wratne wybral (KLÁŠTOR p. Z. 1450); dluhy y ilesse aby take napoly se dielili (s. l. 1520 SČL); czo maliczko gest dluhu v chudich lidj, toho nemohu wibrati (M. JÁN 1611); osipy a dluhy wčas od sebe oddawali (NITRA 1718) L. kde sedlaczy wnowie wes osazugi, tiem muoze pan dati erbowne dluhy (ŽK 1473) dedičné dane; dluhy y ilesse ginacze rozdieliti nemohli, ze gest vkolni dluh (s. l. 1520 SČL) podiel dane pripadajúci na jednotlivého poplatníka; dluh domowny pozustawa platitj (PREŠOV 1640) daň z domu 3. mravný (nemateriálny) záväzok voči niekomu: (Kristus) Bohu za nász zaplatzél, tak dluh zlosél (DŽ 1752) L. wsseliky czlowiek k zaplaczenye obecznieho dluhu, totiz smrti podstaupeny powinen gest (BUDÍN 1486 SČL) 4. bibl vina, previnenie: mi szvojo dlúhi z dnya na dzeny vse priszpáráme (MCa 1750); -ový príd k 1: penez dluhowych (VRŠATEC 1683 U2); k 2: dluhowy cžlowiek (ŽK 1473) povinný platiť daň; dľžok [dlúžok, -ek], dlžtek [dlužček] dem k 1: raczte pana Michala met k tomu, abij mu ten maliczki dluzczek zaplatil (STREČNO 1598 E); ze by se gey dluzek navratiti mohl (LIETAVA 1598 E); chce gemu ten dlužok zaplatiti (S. ĽUPČA 1613)
dĺžok p. dlh
dlžtek p. dlh