dlažba, -y, -žieb ž.
1. pokrov cesty, ulice, hradskej z tvrdého materiálu, dláždenie: kamenná, asfaltová, betónová d.
● hovor. vyhodiť niekoho na d-u a) násilím ho vysťahovať z bytu, b) prepustiť z práce;
2. zried. dlážka, podlaha: I obloky treba zväčšiť. A druhá nová dlažba. Veľa roboty! (Kuk.);
dlažbový i dlažobný príd.: d. kameň, d-é kocky