Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dlažba -y -žieb ž.

1. tvrdá pokrývka cesty, priestranstva ap., dláždenie: kamenná, betónová d.; opraviť d-u

2. zastaráv. dlážka, podlaha: drevená d. miestnosti

● publ. vyhodiť niekoho na d-u prepustiť z práce;

dlažbový príd.: d-é kocky

dlažba -by -žieb ž.

dlažba -by -žieb ž. ▶ povrchová úprava cesty, ulice, priestranstva, miestnosti a pod., obyč. z tvrdého materiálu: kamenná, betónová, keramická, drevená d.; štvorcová, obdĺžniková d.; rovná, hrboľatá d.; zámková d. na vonkajšie použitie; d. z prefabrikovaných dielcov; opravovať, renovovať, vymieňať mestskú dlažbu ◘ fraz. ocitnúť sa/zostať na dlažbe a) byť prepustený z práce b) ostať bez bytu, bez ubytovania a pod.; vyhodiť niekoho na dlažbu prepustiť z práce

dlažba, -y, -žieb ž.

1. pokrov cesty, ulice, hradskej z tvrdého materiálu, dláždenie: kamenná, asfaltová, betónová d.

● hovor. vyhodiť niekoho na d-u a) násilím ho vysťahovať z bytu, b) prepustiť z práce;

2. zried. dlážka, podlaha: I obloky treba zväčšiť. A druhá nová dlažba. Veľa roboty! (Kuk.);

dlažbový i dlažobný príd.: d. kameň, d-é kocky

dlažba ž.
1. nov. povrch cesty, chodníka z tvrdého materiálu: Po miesce opravovali dlažbi (Dúbravka BRA); Choj po dlažbe, bo blato! (Kameňany REV)
2. nov. dlážka, podlaha: Naostatku som robil dlažbu pod nohi (Fintice PRE)