Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dlžoba -y -žôb ž. dlh (význ. 1): mať, splácať d-u, upadnúť do dlžôb;

dlžobný príd.: d. úpis

dlžoba -by dlžôb ž. ▶ peňažná povinnosť, záväzok voči niekomu; syn. dlh: štyristotisícová d.; byť zaťažený, pohltený dlžobami; vstúpiť s dlžobami do nového roku; vyplatiť sa z dlžôb; odpustiť, vyrovnať, zaplatiť, vymáhať dlžobu; narobiť si dlžoby □ upadnúť do dlžôb zadlžiť sa ◘ fraz. topiť sa v dlžobách mať dlhy ▷ dlžôbka -ky -bok ž. zdrob. expr.

dlžoba, -y, -žôb ž. vypožičané, nezaplatené peniaze, dlh, záväzok: mať, narobiť, urobiť, vrátiť, zaplatiť, splatiť d-u; vyplatiť sa z dlžôb; žiť na d-u (Jégé);

dlžobný príd.: peňaž. d. úpis, d-á zmluva;

dlžôbka, -y, -bok ž. zdrob. expr.

(jedna) dlžoba; (bez) dlžoby; (k) dlžobe; (vidím) dlžobu; (ó) dlžoba!; (o) dlžobe; (s) dlžobou;

(tri) dlžoby; (bez) dlžôb; (k) dlžobám; (vidím) dlžoby; (ó) dlžoby!; (o) dlžobách; (s) dlžobami;