dlžný -ná -né príd. 1. i dlžen dlžna dlžno obyč. v prísudku (komu čo; za čo) ▶ majúci peňažnú povinnosť voči niekomu, dlhujúci peniaze niekomu: byť d. tridsať korún; byť d. za odnesenie batožiny; čo som d. za telefón?; ostať niekomu niečo d.; byť d. na odvodoch do poisťovní; Strýko Maxo ostal po akejsi rekordnej lumpačke dlžen sto korún československých, kým sa nevysťahoval. [P. Karvaš] 2. i dlžen dlžna dlžno obyč. v prísudku (komu čo, za čo) ▶ majúci morálnu a pod. povinnosť voči niekomu: byť d. vysvetlenie, odpoveď, ospravedlnenie; byť d. priateľovi sa pomoc; Som ti vďačná, ale ešte som ti stále veľa dlžná. [R. Sloboda]; Sedel na lavičke pri hrobe, slnko zapadalo a on myslel na tú v hrobe, ktorej ostal dlžen tak veľa lásky a nehy. [K. Lazarová] 3. ▶ ktorý treba zaplatiť, vrátiť vo forme peňazí; svedčiaci o tom; syn. nezaplatený: dlžné verejné dávky, dane, členské príspevky, pohľadávky; d. úpis; zaplatiť d. poplatok; doplatiť dlžné peniaze; splatiť dlžnú sumu; ekon. dlžné poistné nezaplatené v stanovenom termíne ◘ fraz. to mi bol čert dlžný/dlžen to je nepríjemné, mohol som sa bez toho zaobísť; neostal nikomu nič dlžný vždy všetko vrátil, oplatil (obyč. zlé, nepríjemné)