dlžen p. dlžný
dlžný, v prísudku i dlžen príd.
1. (komu čo, za čo) povinný zaplatiť, majúci u niekoho dlh: Richtár mi je dlžný za robotu a neplatí. (Tim.) Ostal mi dlžen 100 korún. — Povedať jej, že je nie dlžná? (Taj.) Koľko sme jej dlžni? (Kuk.)
● hovor. neostal nikomu d. so všetkými sa vyrovnal; hovor. čert mi to bol d. o niečom nepríjemnom;
2. ktorý je niekto povinný, ktorý treba zaplatiť: Brcko sa priznal, že dlžné porcie poplatil. (Taj.) Sedliak ma trápil, aby som mu vrátil dlžné (Kal.) dlh
3. povinný niečím mravne, spoločensky ap.: Na túto otázku zostala dlžná odpoveď. (Jégé) Starému Hatalovi prišlo na um, že je Zemanovi dlžen zaucho. (Zgur.)