dlážka -y -žok ž. rovná spodná plocha miestnosti; drevená al. iná krytina tejto plochy, podlaha: drevená d.; zametať d-u;
dlážkový príd.: d-á krytina, kefa
dlaha -hy dláh ž. ▶ tvrdá pomôcka na nápravu zlomenej kosti: sadrová d.; ramenná, chrbticová d.; individuálna, typizovaná d.; rehabilitačná mechanická d.; mať ruku v dlahe; dať nohu do dlahy; Severoamerickí Indiáni poznali liečivé byliny, vedeli zašívať rany, zlomené končatiny dávali do dláh. [P. Dvořák] ▷ dlážka1 -ky -žok ž. zdrob.: zubná d.
dlážka2 -ky -žok ž. 1. ▶ rovná spodná plocha miestnosti: hlinená, kamenná d. 2. ▶ drevená al. iná krytina na rovnej spodnej ploche miestnosti; syn. podlaha: drevená, linoleová d.; vŕzgajúca d.; vydrhnúť, napastovať dlážku; vyčnievajúca hrča na vychodenej dlážke [J. Papp]
dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlaha • zem: papier spadol na zem • zastaráv. dlažba
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
dlaha, -y, dláh ž. lek. doštička na obloženie a upevnenie zlomeného údu;
dlážka2, -y, -žok ž. zdrob.: sadrová d.
dlážka1, -y, -žok ž.
1. spodná plocha miestností upravená dláždením, podlaha: hlinená, drevená, kamenná, dláždicová, gumená, linoleová d.; kuchynská d.; drhnúť, umývať d-u;
2. zried. dlaždica: Dvor je vydláždený dlážkami. (Kuk.);
dlážkový príd.: d. lak, d-á kefa, d-á pasta
dlážka2 p. dlaha
(jedna) dlážka; (bez) dlážky; (k) dlážke; (vidím) dlážku; (ó) dlážka!; (o) dlážke; (s) dlážkou;
(štyri) dlážky; (bez) dlážok; (k) dlážkam; (vidím) dlážky; (ó) dlážky!; (o) dlážkach; (s) dlážkami;