divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i; potlesk d-ov;
diváčka -y -čok ž.;
divácky príd. i prísl.: d-a priazeň; d. úspešný film
divák -ka pl. N -áci G -kov m.
divák -ka pl. N -áci G -kov m. ▶ jednotlivec, ktorý sa pozerá obyč. na umelecký program al. na športové podujatie, návštevník: divadelný, filmový d.; pozorný d.; upútať, osloviť televíznych divákov; pritiahnuť, získať mladých divákov; stratiť dôveru divákov; prebudiť nadšenie divákov; skúmať reakcie, náročnosť divákov; osloviť detských divákov; mať výraznú podporu divákov; Až herec poskytuje divákovi základný dekódovací kľúč pre všetky typy komunikátov v danom diele. [P. Karvaš] ◘ fraz. byť niekde iba ako divák nezasahovať do chodu vecí, udalostí ▷ diváčka -ky -čok ž.: scéna dojala citlivejšie diváčky k slzám
divák p. návštevník
návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje • hosť: návštevníci divadla, hostia festivalu • navštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstav • divák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskom • frekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno
divák, -a, mn. č. -ci m. kto sa na niečo díva, pozorovateľ (napr. v divadle, v kine, pri športových hrách, pri nejakom výjave): nezaujatý d.; hra upútala divákov; (Komedianti) nalákali divákov. (Kal.);
divácky príd.
divák m. človek prizerajúci sa nejakej udalosti, svadbe ap.: Mav ten divákóv na svadbe! (Lukáčovce HLO); ďivák (Hor. Lehota DK); divák (St. Hory BB)
diváč2 p. divák
divák, zried diváč2 m kto sa díva, pozerá: kaukljr očy diwaka zaslepuwa (KoB 1666); uťatú hlawu kat diwakum ukazuwal (ŽS 1764); negmohutnegssy priestor se wukol dáwal diwačúw prigat mohúcy (PT 1778); -áčka ž: spectatrix: pohledačka, diwáčka (KS 1763)