divoký príd.
1. divý (význ. 1, 3, 4, 5): d-í obyvatelia osady; d-é skaliská, d. západ neskoršie osídlená oblasť v USA; d. tanec; d-á hudba
2. publ. protiprávny, protizákonný: d-é skládky;
na divoko → nadivoko;
divoko prísl.: d. sa týčiť, rútiť; d. objať niekoho;
divokosť -i ž.
1. necivilizovaný, nekultúrny, primitívny, divošský: d. kmeň;
2. hovor. voľne rastúci, žijúci; planý, neskrotený, neregulovaný, divý: d. prales; d-á zver, bežnejšie divá z.; d-á rieka, d. život; d-é pomery rozhárané, neusporiadané; d. západ o krajoch a pomeroch v Amerike;
3. bujný, vášnivý, zúrivý, prudký: d. chlapec, d-á povaha, d-á túžba, d-é kone;
4. hovor. expr. nápadne sfarbený, výstredný, krikľavý: d. vzor, d-á farba;
divoko prísl.: d. rásť (o rastlinách); žiť d. (o divej zveri); hovor. žiť s niekým na d. (o spolužití muža a ženy) bez sobáša; kuch. mäso na d. pripravené ako divočina;
divokosť, -ti ž.