Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

divý príd.

1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene

2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver; d-á sviňa diviak; d-á hruška neštepená; d. mak; d-é huby jedovaté, nejedlé

3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales

4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre; šport. preteky na d-ej → vode

5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba

● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne; byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť;

na divo → nadivo;

divo prísl.: d. rásť, žiť, týčiť sa, smiať sa; d. oblečený;

divosť -i ž.

divo p. divý

divý príd.

1. necivilizovaný, primitívny, divošský: d-é kmene; d. muž, d-á žienka rozprávkové bytosti;

2. voľne v prírode žijúci, neskrotený (o zvieratách), voľne rastúci, nepestovaný, neštepený (o rastlinách): d. kanec, d-á sviňa diviak; d-á zver; d. gaštan, d-á jabloň, d-é hrozno, d-é kvety poľné; d-é výhonky; d-é huby jedovaté;

3. bujný, bláznivý, vášnivý, prudký, zúrivý: d. útok, d. tanec, d-á bitka, d-á radosť

● hovor.: bežať ako d. veľmi rýchlo; pracovať ako d. veľmi; byť d. do niečoho s vášnivou záľubou vykonávať niečo;

divo prísl.: d. rásť; d. kričať, bežať prudko, bláznivo;

divosť, -ti ž. prudkosť, zúrivosť, surovosť, bláznivosť