divný príd. čudný (význ. 1, 2): d-é časy, d-á predtucha; bol to d. človek; bolo mu d-é, že sa schoval;
divne, divno prísl. i vetná prísl.: d. vyzerať; d. si obzerať niekoho; je mu akosi d.
divný -ná -né 2. st. -nejší príd.
divný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ vyznačujúci sa mimoriadnosťou, zriedkavosťou; vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie; syn. čudný, zvláštny: d. človek, divné dieťa; d. pach; mať d. pocit; nadobúdať divné tvary, formy; mať na niečo d. názor; celé je to akési divné; nezdá sa ti to divné?; Starena bola zo dňa na deň divnejšia. [J. Beňo]; Po náhlom, divnom pokoji, ktorý ho ovládal, nevedel na nič zareagovať. [L. Ballek]; zool. vtákopysk divný Ornithorhynchus anatinus cicavec s kačacím zobákom 2. ▶ plný tajomstva, záhad; syn. tajomný, záhadný: d. úsmev, výraz; divná choroba; počuť divné hlasy; vydávať divné zvuky; mať divnú predtuchu; sníval sa jej d. sen; dejú sa tu divné veci; objavila sa divná postava v širokom klobúku a v dlhom plášti
čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz
divný p. čudný, tajomný
tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý
záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)
2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh
3. p. zvláštny 1
zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby
2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný
divný príd.
1. budiaci podivenie, podivný, čudný, neobyčajný, zvláštny, nepochopiteľný: d. človek, d-á vec, d-á choroba, d-á tvár; d-é meno, d-é časy, pomery; hovor. d. svätý, d. patrón človek čudáckej povahy;
2. budiaci podozrenie: d. pocit, dojem, d-á predtucha;
divne i divno prísl.: je mi, prichodí mi d. o pocite nevoľnosti, rozpakov a i.; Hlavajov hlas divne zacvendžal. (Urb.)
divný príd. čudný, zvláštny; podozrivý: Hňe_ca mu to zdalo ďivnuo (Medvedzie TRS); To mi je ďivno (V. Bielice TOP); Otedz je barz diuní šlovek (Rochovce ROŽ); Sce vi jakísi dzivňí (Prosné PB) L. divné divi (Trenč. Závada TRČ) - čudesné veci; divne prísl.: ďiuňe (Hor. Lehota DK)
divný príd 1. zázračný: gmeno božie gest diwnee (BAg 1585); stala se ďiwná proměna (CC 1655); Jacub Narozni abi do toho gruntu nemal nicz, krome abi neakowim dywnim spuosobem Pan Buh bi dopustyl, abi rodina brata sweho wimrela (ŽIAR n. H. 1693); bedernik menssi ma diwnu moc mleko dogkam rozmnožuwat (Zel 18. st) 2. obdivuhodný, úžasný: dal gi krásu divnú (ASL 1701); z diwnym ozdobena wtipem (BlR 18. st) 3. čudný, podivný, neobyčajný, zvláštny: kde me nagde, see mi dywne weczy da vdelati (D. ŠTUBŇA 1569 KL); nowina diwna (RUŽOMBEROK 1602); (tehotné ženy) když neco diwneho uhljdagj (HT 1760) L. gest nám diwna wecz, že pan Iakub Garay summu zanedbawa a prodlužuge (STRÁŽNICA ( 1529)) je čudné: diwna wecz, že takowu chut k nemu (ohňu a trápeniu) máte (ZA 1676) 4. neľudský, násilný, surový: Petra Poliakowych byly zayaly a dywne weczy s nym pachaly (TRENČÍN 1583); nezbigala a gine dywne kwalti neprewačzala (ADAMOVCE 1715); -e, -o prísl 1. k 1: vschlá Aáronowa hul wykwetla diwne znowa (CC 1655); maudrost Boha dywne se z nás poznáwa (PP 1734); 2. k 2: oblečená plásstem diwňe ozdobeným (BlR 18. st) 3. vetná prísl: gim ge to dywno, že gich recžy mesto nedate (LACLAVÁ 1686); což gistě djwno se my widj (MP 1718); diwno se widy swedkowy, pre gaku pryčinu pred smrtou k dcere pressiel (DRAŽKOVCE 1730); w melancholii postawena osoba wsseligak diwne se stawj (HT 1760) 4. k 4: ďiwňe od Židuw zhaňený (CC 1655); splnilo se, že ge (učeníkov) budou wyhaneti, diwne mordowati (MaK 1749); -osť ž zvláštnosť, čudnosť: admirabilitas: diwnost (KS 1763)