diviak -a mn. N a A -y m. divo žijúca sviňa, divá sviňa;
diviačica -e -čic ž.;
diviačí príd.: d-ie kly
diviak G a A -ka pl. N a A -ky m.
diviak -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. 1. ▶ divo žijúca sviňa: bojovný, rozzúrený d.; chrochtanie diviaka; poľovačka na diviaky; v lese natrafili na diviakov; z húštiny vybehol ozrutný d.; Metod Šubík je už šedivý ako starý diviak, ťažký, nemotorný. [M. Krno]; zool. d. lesný Sus scrofa 2. ▶ kuchynsky upravené mäso z divej svine: d. na zelenine, na červenom víne ◘ fraz. fučať ako diviak hlasno ▷ diviačik -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob.: slabší d.; diviačica so šiestimi diviačikmi; diviačica -ce -čic ž. ▶ samica diviaka: statná d.; Neďaleko chaty starostlivo krochkala diviačica a tenučko grúlili prasiatka. [J. Jonáš]
diviak, -a, mn. č. -y m. druh divo žijúcej ošípanej (Sus scrofa);
diviačica, -e, -čic ž.;
diviačí, -ia, -ie príd. pochádzajúci z diviaka: d-ia srsť, d-ie mäso;
diviačik, -a/-čka, mn. č. -y/-čky m. zdrob.
diviak m. 1. strsl, zsl, zried. vsl divo žijúca ošípaná, divá sviňa: Ďiviaci nám virili zemáki pod horou (Návojovce TOP); Ďivejke sú dobrie na meso (Kociha RS); Dziváci nám rozrili kukuricu (Hlboké SEN); Zastreľel dziviaka, dzivé prasa (Prosné PB); Išľi dzivakoch štriľac (Sobrance) F. čo furt skáčeš jak divák! (Turá Lúka MYJ) - jašíš sa 2. expr. pochabý, pojašený človek: To je aľe dzivák, tá Eva! (Prosné PB) 3. vin. planý americký vinič používaný ako podpník na suché izbové štepenie al. stanovištné štepenie na zeleno: Narezal mi pruti z dzivakoch, dal mi jih do pivňici do pisku (Sečovce TRB) 4. vin. expr. hybridný vinič podradnej akosti: Víno z dziváka bolo červené (Pavlice GAL); Mame i mi samorodoho, ižag i delevar, to dzivak (Kaluža MCH) F. roste jako dzivák (Pavlice GAL) - divoko 5. ovsu podobná burina v obilí, bot. ovos hluchý (Avena fatua): dzivak (Spiš. Štvrtok LVO); diviaček m. zdrob. expr. k 1: Psi držaľi sami jedneho ďiváčka (Dlhá n. Or. DK)
diviak, divok m samec divej svine: kdy brawa dywyaka opalowaly (KRUPINA 1699); ril guž ďiwok w prsách Renaitowich (BR 1785); diwiaki (:diwe brawi:) (PONIKY 1786) P. tpn Dywek (Diviaky n. N. 1246 VSS); t. Dyvak ( 1260), Dyvek ( 1264 Diviaky VSS)
divok2 p. diviak