diviť sa -ví sa -via sa div sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. (ø; komu, čomu; zried. i čo) ▶ pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv, byť prekvapený; syn. čudovať sa: úprimne sa niečomu d.; d. sa odvahe niekoho; budeš, budete sa d.! uvidíš, uvidíte; čomu sa tu d.?; niet sa čo, čomu d.; Diví sa, ako som sa mohol tak zmeniť. [Ľ. Zúbek]; Sadá si ku stolíku, díva sa a diví, díva sa po návštevníkoch a vyfarbených krehotinkách. [J. Gregorec] ◘ fraz. div sa svete! predstav si, predstavte si!
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
diviť sa p. čudovať sa
diviť sa, -í, -ia nedok. (komu, čomu) cítiť, prejavovať prekvapenie, čudovať sa: Divil som sa pánu učiteľovi. (Kuk.) Divil sa kráľovič všetkému. (Dobš.) No veď sa divím, že ste i toľko nadobudli, keď neviete gazdovať. (Stod.);
dok. podiviť sa, zadiviť sa