divadlo, -a, -diel str.
1. budova, miestnosť, kde sa hrajú divadelné hry; kultúrnozábavný podnik organizujúci divadelné predstavenia: chodiť do d-a; národné, komorné, krajové, bábkové, ľudové, profesionálne, ochotnícke d.;
2. hovor. divadelné predstavenie: hrať, nacvičovať d.;
3. lit. divadelné, dramatické umenie: antické d.;
4. veľkolepý, krásny al. strašlivý úkaz al. jav, na ktorý sa dívame: Keď otec, zabudnúc svoju človečiu dôstojnosť, zúril, Hana v kúte pozerala na divadlo. (Rys.) Zástupy na uliciach, v oknách, v prebúraných povaloch, na strechách a hradbách poskytovali nové divadlo. (Kal.);
divadelný príd. k 1: d. kus, d. krúžok, d. ochotník, d. život, d-á reč, d-á hra, d-á sála, d-á sieň, d-á budova, d-á sezóna, d-é umenie, d-é predstavenie;
divadelne prísl.;
divadelnosť, -ti ž. divadelný ráz;
divadielko, -a, -lok, zried. i divadielce, -a str. zdrob. k 1, 2