Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

div -u

I. m.

1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y; d-y prírody;

pren. d. techniky

2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať; nevychádzať z d-u

ôsmy d. sveta; expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

II. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval; zaspal, a ani nie d.

III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal; chodí ta d. (že) nie každý deň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
div ‑u m. i prísl.

div1 divu pl. N divy m.niečo neobyčajné, zvláštne, zriedkavé, čo vyvoláva údiv (vec, jav, skutok); syn. zázrak, čudo: divy ľudského umu, ducha; technické divy vymoženosti techniky; až taký d. to nie je; považovať niečo za d.; obdivovať divy prírody; robiť (hotové) divy; dokázať divy; Ľudský duchnesmierne väčšiu cenu ako celý vesmír so všetkými divmi. [A. Hlinka]sedem divov sveta diela, ktoré svojou technickou al. umeleckou dokonalosťou vzbudzovali obdiv staroveku ◘ fraz. div divúci a) výraz veľkého počudovania, prekvapenia b) čudo, zázrak; na div sveta na počudovanie; často iron. ôsmy div sveta niečo mimoriadne vzácne, výnimočné

div2 prísl. iba v spojeniach nie (je) div, že..., žiaden div, že...nemožno sa čudovať, niet sa čo diviť; syn. nečudo: žiaden div, že doprava stagnuje; za takýchto okolností nie div, že odišiel; nebol div, že nikto z pozvaných neprišiel; Doma počúvali o vojne deň čo deň, nejeden z nich mal otca na vojne - nuž nie div, že sa ich myseľ zapodievala vojnou. [Ľ. Zúbek]


div3, divže čast. 1. v spojení so záporným slovesom ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú, len-len že, dobre že: div sa nepominul od žiaľu, od zlosti; div nepopadali na zem od smiechu; div že nezdrevenela od ľaku; Všade sa belel [sneh], trblietal, a ak zasvietilo slnko, div oči neoslepil. [P. Jaroš]; Keď zaparkoval, stlačil fanfárovú húkačku a kočky div že nevyskakovali z okien. [Vč 1980]
2. často iron. v spojeniach div nie, div že nie ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. dobre že nie: vyhlasovali ma div nie za blázna; chodil tam div že nie každý deň; A žiadali, aby ich študent vymenoval div nie v abecednom poradí. [LT 1997]; Hlúpe reči spôsobili div že nie medzinárodnú aféru. [Sme 2003]

div 1. p. zázrak 2. p. údiv


nečudo nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať • nie div: nečudo, nie div, že sa vrátil, keď si zabudol vziať peniazezried. nečudno


takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na morepočudovaniezačudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovaniediv: od divu nevedel nič povedaťpodiv: vzbudiť veľký podivprekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadolpodivenie: pozerať sa na niekoho s podivenímúžasohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromenímpoet. žas (Hviezdoslav)zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie


zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrakdiv: robiť divyčudočudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

div, -u m.

1. vec, zjav, skutok budiaci údiv, podivenie; neobyčajný úkaz, zriedkavý jav, zázrak: Roku 1438 akýmsi divom Maďar dostal sa za richtára. (Škult.) Jej sa zdá, že ide byť koniec sveta, lebo sa stávajú divy a zázraky. (Kuk.)

sedem d-ov sveta sedem povestných, nevšedných, vzácnych vecí; ôsmy d. sveta (niekedy iron.) niečo mimoriadne vzácne; dokázať d-y dosiahnuť v niečom prekvapujúce výsledky; robiť d-y dosahovať neobyčajné výsledky; div divúci niečo mimoriadne čudné, veľký zázrak: A potom šiel div divúci, koč ťahaný šiestimi koňmi. (Hor.)

2. počudovanie, podivenie, údiv: híkať od d-u; Dobre nespadol od ľaku a divu. (Tim.) Schudol na div (Kuk.) veľmi. Raz na divy celej dediny viedli žandári ulicou úbohého vojačka (Švant.) na prekvapenie, údiv.

div divúci, div nad divy výrazy veľkého počudovania, podivenia; čuduj sa, svete: A div divúci, že táto vymyslená bájka, tento nezmysel ujal sa tak hlboko. (Urbk.) Div divúci, zmohol sa na vetu. (Jes.) Ale div nad divy, čo sa stalo! (Dobš.); div, aký div nemožno sa diviť: div, že i sama si to uvedomila? (Taj.)

3. nadobúda povahu príslovky vo výrazoch a) div, div že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: Starej div srdce nepuklo. (Kuk.) Žena s dcérou div nezošaleli. (Taj.) Trel si ruky od radosti, div že sa mu plameňom nelapili. (Kal.) Nohy sa mu plietli a hlava krúžila, div že nepadol. (Jil.); b) nie div (menej správne niet divu); nie div, že ... (min. čas nebol div, že ...), zried. i v otázke či (je) div? nemožno, netreba sa diviť: Schudli ste, a ani nie div! (Tim.) Cestou prepadnú Jožka driemoty. Nie div po toľkej štrapácii. (Ráz.) Nie div, že Jahoda priateľovmu synovi žičil tej radosti. (Kuk.) Príkazy boli prísne, nebol div, že sa bál. (Vaj.) Tak nebol ani div, že kolovali o ňom rozličné anekdoty. (Vans.) Nuž či potom div, že sa Matej nemôže spriateliť s touto nezvyčajnou obuvou? (Kuk.); zried. div, že ... (s kladným slovesom) je čudné, prekvapujúce, možno sa diviť: Div, že jej z nich vyrástli dievky. (Heč.)

Morfologický analyzátor

diviť nedokonavé sloveso
(ja) divím VKesa+; (ty) divíš VKesb+; (on, ona, ono) diví VKesc+; (my) divíme VKepa+; (vy) divíte VKepb+; (oni, ony) divia VKepc+;

(ja som, ty si, on) divil VLesam+; (ona) divila VLesaf+; (ono) divilo VLesan+; (oni, ony) divili VLepah+;
(ty) div! VMesb+; (my) divme! VMepa+; (vy) divte! VMepb+;
(nejako) diviac VHe+;

div podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) div; (bez) divu; (k) divu; (vidím) div; (o) dive; (s) divom;

(dva) divy; (bez) divov; (k) divom; (vidím) divy; (o) divoch; (s) divmi;

Ďiw_1 Ďiw Ďiw_2 Ďiw
diva
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) diva
G (bez) divy
D (k) dive
A (vidím) divu
L (o) dive
I (s) divou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) divy
G (bez) dív
D (k) divám
A (vidím) divy
L (o) divách
I (s) divami

div
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) div
G (bez) divu
D (k) divu
A (vidím) div
L (o) dive
I (s) divom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) divy
G (bez) divov
D (k) divom
A (vidím) divy
L (o) divoch
I (s) divmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor