divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i; potlesk d-ov;
diváčka -y -čok ž.;
divácky príd. i prísl.: d-a priazeň; d. úspešný film
divák -ka pl. N -áci G -kov m. ▶ jednotlivec, ktorý sa pozerá obyč. na umelecký program al. na športové podujatie, návštevník: divadelný, filmový d.; pozorný d.; upútať, osloviť televíznych divákov; pritiahnuť, získať mladých divákov; stratiť dôveru divákov; prebudiť nadšenie divákov; skúmať reakcie, náročnosť divákov; osloviť detských divákov; mať výraznú podporu divákov; Až herec poskytuje divákovi základný dekódovací kľúč pre všetky typy komunikátov v danom diele. [P. Karvaš] ◘ fraz. byť niekde iba ako divák nezasahovať do chodu vecí, udalostí ▷ diváčka -ky -čok ž.: scéna dojala citlivejšie diváčky k slzám
divák p. návštevník
návštevník kto sa na niečom zainteresovane zúčastňuje • hosť: návštevníci divadla, hostia festivalu • navštevovateľ (častý návštevník): navštevovateľ výstav • divák (kto sa zúčastňuje na umeleckom programe, na športovom podujatí a pod.): diváci odmenili hercov potleskom • frekventant (návštevník kurzu, školy): frekventanti majú zajtra voľno
divák, -a, mn. č. -ci m. kto sa na niečo díva, pozorovateľ (napr. v divadle, v kine, pri športových hrách, pri nejakom výjave): nezaujatý d.; hra upútala divákov; (Komedianti) nalákali divákov. (Kal.);
divácky príd.
(jeden) divák; (bez) diváka; (k) divákovi; (vidím) diváka; (ó) divák!; (o) divákovi; (s) divákom;
(dvaja) diváci; (bez) divákov; (k) divákom; (vidím) divákov; (ó) diváci!; (o) divákoch; (s) divákmi;