diváctvo -va s. hromad.
diváctvo -va s. hromad. ▶ ľudia zhromaždení na nejakom verejnom, často kultúrnom podujatí; syn. diváci, obecenstvo, publikum: slovenské d.; kinematografické, divadelné, športové d.; oslovovať detské aj dospelé d.; mať úspech u diváctva; Umelkyňa strhla diváctvo citlivou interpretáciou legendárnych filmových či muzikálových melódií. [Pd 1994]
diváctvo, -a str. hromad. obecenstvo, diváci: Tu všetko diváctvo vraz huplo z miest a búrlivo mu chválu výskali. (Hviezd.)
diváctvo s čudáctvo: naglepssí páňi magu swé ďiwáctwá, pre které gích slúžebňicí su ňessťasliwí (DS 1795)