disponovať nedok. mať k dispozícii; voľne narábať: veliteľ d-je pridelenými vojakmi; d. peniazmi
disponovať [d-] -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. (čím, kým) ▶ voľne narábať, nakladať s niečím; mať k dispozícii: úplne d. rozpočtom; d. širokým rozhľadom; d. hlasovacím právom; d. voľným časom; d. brigádnikmi; získala právo d. rodinným majetkom; samospráva bude d. kompetenciami v oblasti územného plánovania; zákaz disponovania s akciami Sporofondu [Pd 1995]; ekon. d. kapitálom, finančnými prostriedkami 2. dopr. (čo) ▶ určovať cieľ dopravy: d. zásielku
disponovať nedok. ‹l›
1. (čím, kým) voľne s niečím, niekým nakladať; mať k dispozícii: d. časom
2. i dok. kniž. (čo) rozvrhovať, rozvrhnúť: d. skladbu pre nástroje
3. byť disponovaný byť v (dobrej) telesnej al. duševnej kondícii (op. indisponovaný); je hlasovo disponovaný
disponovať p. narábať, mať2 1
mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu
2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici
3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
disponovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (čím, kým) voľne nakladať, niečo voľne používať, rozhodovať nad niečím: d. vkladom, majetkom, bytom; voľne d. niečím; mať právo, možnosť d. niečím; d. veľkým kapitálom; d. personálom;
2. obch. dopr. (čo kam) určiť smer, cieľ dopravy: d. zásielku, tovar niekam