Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

diskrétny príd.

1. zachovávajúci takt, ohľaduplnosť, mlčanlivosť ap.; svedčiaci o tom, op. indiskrétny: byť málovravný a d.; d. pohľad

2. nenápadný, nevtieravý, mierny, jemný: d-e svetlo, d-a hudba, vzorka

3. odb. nespojitý; oddelený: d. prvok;

diskrétne prísl.;

diskrétnosť -i ž.

diskrétnosť [d-] -ti ž.

diskrétnosť [d-] -ti ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ vlastnosť, charakter toho, kto al. čo nevzbudzuje (nežiaducu) pozornosť; syn. nevtieravosť, nenápadnosť; op. indiskrétnosť: d. prejavu; d. ochranky ústavných činiteľov
2. ▶ zachovávanie zverených informácií v tajnosti; syn. taktnosť, ohľaduplnosť; op. indiskrétnosť: maximálna, absolútna d.; banková d.; d. peňažných vkladov; zaručiť, nezaručiť úplnú d.; byť viazaný diskrétnosťou
3. fyz. ▶ stav hmoty charakterizovaný nespojitosťou, prerušovanosťou (napr. telesá, molekuly, jadrá): Existujú pokusy zovšeobecniť kvantovú teóriu poľa syntézou kategórií spojitosti a diskrétnosti. [J. Dubnička]
4. mat. ▶ vlastnosť charakterizovaná konečným počtom prvkov

diskrétny príd. ‹f < l›

1. šetrný, ohľaduplný, taktný, zdržanlivý (op. indiskrétny): d-e konanie; d-e prostredie nenápadné; d-a vec háklivá, chúlostivá

2. zachovávajúci zverené informácie al. vedomosti o niečom v tajnosti: d. človek ktorý vie o niečom mlčať, mlčanlivý

3. mat., fyz. nespojitý, pretržitý: d-a množina; d-a veličina;

diskrétne prísl.: správať sa d.; d. sa vzdialiť nenápadne; d. o niečom pomlčať;

diskrétnosť -ti ž.

diskrétny príd. zachovávajúci tajomstvo, mlčanlivý, zdržanlivý, taktný, nevtieravý: byť diskrétny, d. človek, d. úsmev; d-a otázka, d-a vec chúlostivá; d-a hudba jemná, nehlučná; d-e šaty jednoduché, nenápadné; Stojaca lampa šírila diskrétne svetlo. (Urbk.);

diskrétne prísl.: d. mlčať;

diskrétnosť, -ti ž.