disjunktívny príd. ‹l› odb.
1. vylučujúci sa, rozlučovací: log. d. súd druh zloženého súdu, ktorý naznačuje, že môže nastať ktorákoľvek z obidvoch možností al. obidve zároveň
2. diskontinuitný, nesúvislý: geol. d-a štruktúra (op. konjunktívna1);
disjunktívne prísl.
disjunktívny [vysl. dyz-] príd. nespojiteľný, vylučujúci sa: gram. d-e spojky rozlučovacie;