disciplína -y -lín ž.
1. dodržiavanie pravidiel, predpisov, povinností: pracovná, vojenská d.; porušiť, vyžadovať d-u
2. vedný, umel., šport. ap. odbor: filozofická d., vlastivedné d-y, lyžiarske d-y;
disciplinárny príd.: d. priestupok, d-e konanie;
disciplinárne prísl.: d. stíhať
disciplína [d-] -ny -lín ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dodržiavanie stanovených pravidiel, predpisov, povinností, zásad: pracovná, vojenská d.; školská, študentská d.; mať svoju vnútornú disciplínu; vyžadovať tvrdú disciplínu; zvyšovať dopravnú disciplínu na cestách [Vč 1983]; Norma požaduje vysokú technologickú disciplínu a maximálnu presnosť. [St 1979]; Disciplína v internáte bola ako remeň. [V. Jamnická] 2. ▶ vedný, umelecký al. športový odbor; špecializovaná oblasť istej činnosti: spoločenskovedné, prírodovedné, technické disciplíny; šprintérske, vrhačské; súťažné disciplíny; Vznikajú spoločné disciplíny ako filozofia jazyka, interlingvistika a hraničné disciplíny ako psycholingvistika, sociolingvistika. [NP 1983]
disciplína -y ž. ‹l›
1. vedomé podriadenie vlastnej vôle vyššej vôli (predpisom, povinnostiam, záujmu nejakého celku a pod.)
2. vedný al. športový odbor, odvetvie
disciplína p. oblasť 2
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
disciplína, -y, -lín ž.
1. (bez mn. č.) dodržiavanie príkazov a predpisov, bezvýhradná poslušnosť: dobrovoľná, vojenská, školská d., pracovná d.; stranícka d. dobrovoľné podriadenie sa nižších straníckych organizácií vyšším, menšiny väčšine; štátna d. povinnosť dodržiavať predpisy súvisiace so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva; zachovávať, udržiavať, porušiť d-u; železná d. tvrdý, bezvýhradný, prísny poriadok;
2. zried. (bez mn. č.) sebaovládanie, disciplinovanosť: Zozbieraj všetku duševnú disciplínu a neopúšťaj sa. (Stod.)
3. vedecký, umelecký, športový odbor: historická, filozofická, technická d.; telovýchovná, pretekárska d.
(jedna) disciplína; (bez) disciplíny; (k) disciplíne; (vidím) disciplínu; (ó) disciplína!; (o) disciplíne; (s) disciplínou;
(dve) disciplíny; (bez) disciplín; (k) disciplínam; (vidím) disciplíny; (ó) disciplíny!; (o) disciplínach; (s) disciplínami;