direktor -a m. hovor. riaditeľ: d. gymnázia, závodu;
direktorka -y -riek ž.;
direktorský príd.: d-é miesto;
direktorstvo -a s. úrad direktora, riaditeľstvo
direktorstvo [d-] -va -tiev s. hovor. ▶ úrad, hodnosť direktora, riaditeľstvo: dostať d.
direktorstvo → direktor1
direktor1 -a mn. N -i m. ‹l›
1. (direktorka -y ž.) hovor. riaditeľ: d. školy; d. podniku
2. hist. jeden zo správcov čes. krajín zvolených evanjelickými stavmi r. 1609; člen franc. revolučného vládneho výboru, päťčlenného Direktória (1795 – 1799);
direktorský príd.: hovor. d-á kancelária; – hist. d-á vláda;
direktorstvo -a s.
direktor, -a m. hovor. riaditeľ, správca: d. školy, fabriky, banky; hlavný, generálny d.;
direktorka, -y, -riek ž.
1. riaditeľka, správkyňa;
2. ľud. manželka riaditeľa;
direktorský príd.: d. titul, d. byt, d. plat, d-é miesto;
direktorstvo, -a str. úrad, hodnosť direktora, riaditeľstvo
(jedno) direktorstvo; (bez) direktorstva; (k) direktorstvu; (vidím) direktorstvo; (ó) direktorstvo!; (o) direktorstve; (s) direktorstvom;
(dve) direktorstvá; (bez) direktorstiev; (k) direktorstvám; (vidím) direktorstvá; (ó) direktorstvá!; (o) direktorstvách; (s) direktorstvami;