direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.; plniť d-y;
direktívny príd.: d-a povaha uznesenia;
direktívne prísl.;
direktívnosť -i ž.
direktíva [d-t-] -vy -tív ž. ⟨lat.⟩ ▶ zásada upravujúca istú činnosť; syn. smernica, nariadenie, pokyn: vládna, ministerská d.; vnútorná d.; konkrétna d.; dávať, dostávať jasné direktívy; Vzápätí však [referent] pochopil direktívu. [P. Karvaš]
direktíva -y ž. ‹f < l› návod, pokyn, nariadenie, smernica;
direktívny príd.: polit., ekon. d. spôsob riadenia založený na smerniciach nadriadených orgánov;
direktívnosť -ti ž.
direktíva p. smernica
návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept
p. aj smernica
smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná
direktíva, -y, -tív ž. pokyn, návod, smernica, úprava: d. strany, vlády, sjazdová d.; dávať, dostať, dostávať, prijímať d-y
(jedna) direktíva; (bez) direktívy; (k) direktíve; (vidím) direktívu; (ó) direktíva!; (o) direktíve; (s) direktívou;
(štyri) direktívy; (bez) direktív; (k) direktívam; (vidím) direktívy; (ó) direktívy!; (o) direktívach; (s) direktívami;